Každý z nás má vo svojom okolí príklad lásky, ktorá sa odohrala ako z filmového scenára. „Ich oči sa stretli, telom im preletela iskra, husia koža pokryla každé miestečko a oni vedeli, že dnes do ich života zasiahol osud.“ Kto  to neprežil, sa cíti ukrátený, najmä, ak v jeho vnútri drieme romantická duša. Prišiel naozaj o niečo?

Môj príbeh sa začal rovnakým spôsobom. Oči, triaška, osud v každom póre, šialenstvo, vášeň, dráma. Stretli sme sa v detskom parčíku pri hojdačkách. On s dvoma dcérami ja so svojimi dvoma synmi. Len, čo sme sa uvideli, bolo všetko jasné, deti sme hojdali v rovnakom rytme, naraz sme im išli kúpiť „ džúsik „ a neustále sme ich bozkávali na hlávky, pričom sme vpíjali do seba naše modré oči, ktoré boli takmer identické. Bol to akýsi sex na diaľku, tantra, kozmické znamenie. Od toľkého napätia som dostala žlčníkový záchvat a musela som vyhľadať „pešiu zónu kráľov“, neostávalo iné, ako požiadať HO, aby dozrel na chlapcov, nech sa im nič nestane. Ubezpečil ma, že rád a dokonca ich odborne ošetrí, ak sa zrania, pretože je lekár. Rovno mi odovzdal vizitku a ja som mu s kyslým úsmevom ušla, hľadať toalety a tabletky. Potom ma odprevadil domov / v rámci lekárskej starostlivosti /, slušne sa rozlúčil, deti si vymenili bozky, ako by sme boli jedna veľká rodina. Aj tu by sa mohol tento príbeh skončiť, lenže sa neskončil. Ešte v  ten istý večer sa prišiel spýtať, ako mi je, či nepotrebujem zariadiť operáciu a doniesol mi recepty na zaručeného vraha žlčových kameňov. Potom sme sa milovali v detskom parčíku, neskôr pri jazere a ráno sme sa dohodli, že nemôžme bojovať proti osudu a obaja sa rozvedieme. Trvalo nám to pol roka. Bol to dramatický, ale nádherný čas, v ktorom nám ani nenapadlo uvažovať o tom, ako sa cítia naši partneri a naše deti. Heslo znelo: Láska nie je o výchove detí. Rodičom si navždy, manželom dočasne.
Boli sme neskonale šťastní, naše duše a telá sa dokonale dopĺňali a napĺňali, každá minúta, ktorú sme spolu prežili, nás obohatila a robila lepšími. Bola to nekonečná vzájomná inšpirácia. Vysoká škola rozvoja osobnosti. ON nemal chybu, ja som bola dokonalá. Vydržalo nám to spolu tri roky. On žije v Amerike a ja so svojimi tromi synmi na Slovensku. S deťmi mi občas pomáha Janka, moja najlepšia priateľka, ktorá mi dodnes závidí, že som stretla Juraja. Ona je síce už desať rokov vydatá, ale nikdy nestretla lásku na prvý pohľad. S Karolom sa poznajú od strednej školy, dva razy sa rozišli, kým sa zosobášili, sú báječní priatelia a naposledy sa hádali pred sto rokmi. Po deťoch netúžia, vraj je ešte skoro. Majú tridsaťpäť rokov. A rozdiel? Kým Janka berie svojho Karola ako istotu, nelezú jej  na nervy jeho „zlé“ vlastnosti, pretože ani ona nie je dokonalá. Neráta minúty, kedy sú od seba vzdialení, nežiarli na jeho asistentku, netúži ísť na mesačnú / Mesačnú?/dovolenku, ja to všetko robím, a ešte trpím aj vtedy, keď si spomeniem, že nebudeme navždy mladí a krásni. Ona prijíma starobu a vrásky ako normálnu súčasť života. Nemíňa na krémy s koenzýmom  Q, retinolom, A-HA kyselinami, nenosí minisukne, namáča si vlasy v Henne. A pritom mi závidí. Občas večer, keď stojím nad žehliacou doskou a chystám deťom oblečenie, závidím ja jej. Nezažila síce nič výnimočné, nestretla DOKONALÁHO MUŽA, JEDINÉHO BEZCHYBNÉHO, jej príbeh by určite nesfilmovali v Hollywoode. Žiť v realite jej však nerobí problémy, nuda ju neubíja. Plače nanajvýš pri Titaniku, alebo príbehoch krásnej Angeliky. /Telenovely nepozerá, Karolovi by sa to nepáčilo, ani on nepozerá futbal. / Dnes viem, že nie každý vzťah, ktorý ľudí uspokojuje, sa musí začať malou revolúciou, či hurikánom, iskra v oku a triaška ešte nemusia znamenať doživotný vzťah. Len jedno neviem. O čo teda ide v láske? O dĺžku, kvalitu, radosť, trápenie, alebo reinkarnáciu a jej dôsledky? Majú láska a manželstvo niečo spoločné? Nevymyslela si manželstvo cirkev? Spĺňa bezdetné manželstvo cieľ? Napĺňa sa osud aj v manželstve bez iskry? Začína sa problém“ lásky na prvý pohľad“ tým, že sme zaslepení ? Je láska naozaj iba chémia a hra hormónov?  Nakoľko sa v láske rozhodujeme sami a čo nám je určené? Pozná niekto odpoveď?