Ak nám žiarlivosť zacláňa celý svet, je jedovatá a ničivá. Ale ak ju dávkujeme s mierou, živí vášeň a robí vzťah dvoch ľudí stabilnejším a šťastnejším. Veď nie nadarmo sa hovorí, že žiarlivosť je nerozlučná sestra lásky. Proti žiarlivosti neexistuje liek. Sprevádza lásku deň za dňom ako tieň a nikdy ju neopúšťa. Jeden cit bez druhého, aj keď  sú označované za nepriateľov, by nemohol existovať. Žiarlivosť nemusí byť zlá – za predpokladu, že ju nebudeme príliš rozmaznávať a nedáme jej priveľkú moc.

Žiarlivosť je teplomer citov
Žena sa vracia zo zábavy neskoro v noci a zobudený muž sa jej s úsmevom pýta: ,,Ako si sa zabávala, miláčik?“ Keď si vypočuje zaujímavú správu z diskotéky, nadšený opisuje manželke novú kolegyňu, s ktorou bude úzko spolupracovať. Žena mu ešte na dobrú noc zašepká do ucha: ,,Teším sa, že pracuješ s takými milými ľuďmi“...Je to vôbec možné, vkladať do partnera takúto bezhraničnú dôveru? Niektorí ľudia to údajne vedia. Ale tam, kde chýba čo i len miligram žiarlivosti, zvyčajne chýba aj vzájomný záujem. Ak partner prejavuje žiarlivosť, signalizuje, že druhý človek je v jeho živote stále dôležitý. Samozrejme isté percento ľudí si to nemyslí. Tvrdia, že žiarlivosť je prejavom vlastníckeho vzťahu.

Pre partnera je komplimentom
,,Ty máš ale šťastie. Tvoj muž je úplný ideál!“ vzdychá kamarátka po zoznámení s vašou drahou polovičkou. Ktorá z nás by sa pri takýchto slovách nepotešila? Ale súčasne sa objaví aj strach. Čím som si zaslúžila lásku tohoto ideálu, keď je na svete toľko krásnych žien. Začnete sa porovnávať, začnete sa trápiť. Podobné myšlienky zatraťte hneď v zárodku! To, že partner s vami žije z vlastnej vôle a nie z donútenia, by pre vás malo byť dostatočným potvrdením vlastnej atraktívnosti. Rovnako prijímajte aj komplimenty na adresu vášho partnera. Mali by vám lichotiť.

Neuvoľní pole ľahostajnosti
Ak sa vám stáva – napríklad pri pohľade na kolegyne alebo na celkom cudzie ženy, že si začnete klásť otázku: ,,Vyzerá mladšie ako ja?“ alebo ,,je možné, že je elegantnejšia a vtipnejšia?“ nemáte sa prečo trápiť. Kým je to tak, že žiarlivosť nedá pokoj nášmu egoizmu, má porovnávanie  s potenciálnymi súperkami dobré stránky. Prečo? Pretože sa usilujeme byť aspoň také dobré, inteligentné, príťažlivé atď...ako oni. Je celkom prirodzené, že ak chce byť niekto v očiach druhého atraktívny,   musí  na sebe neustále pracovať, aby bol pre partnera zaujímavý. Ak sa teda všemožne snažíme maximálne obohatiť vzájomný život, výrazne znižujeme pravdepodobnosť,  že sa doň vkradne rutina ľahostajnosť, ktoré sú pre lásku vražedné.

Robí milencov silnejšími
Pre nikoho nie je ľahké priznať sa k žiarlivosti. Človek ju väčšinou ukrýva a hanbí sa, že v sebe nachádza malomeštiactvo a chorobnú podozrievavosť.  Ale mnohí muži sa napríklad len vďaka žiarlivosti partneriek dozvedeli, že  dvojhodinový rozhovor s atraktívnou blondínkou môže veľmi raniť ženu, sediacu po ich boku. Veď odkiaľ by to mohli muži vedieť, ak im to nikto nepovedal? Okrem toho človek, ktorý je schopný priznať sa k žiarlivosti, je čestný vo vzťahu k sebe a signalizuje partnerovi: ,,Tu sa končí moja sebaistota, cítim sa ranená, prosím ťa, ber to na vedomie.“

Niekedy prichádza aj k pozitívnemu vedľajšiemu efektu: prejavovanie jemných náznakov žiarlivosti oboma partnermi dáva jednému aj druhému dávku istoty,  ktorá je pre partnerstvo životne dôležitá a umožňuje predísť nahromadeným, prehnaným návalom tohoto citu.