Je to muž, ktorý nemá v Hollywoode obdobu. Celý život je ženatý s jednou ženou, pohybuje sa okolo neho hŕba vlastných detí, modlí sa, nie je neverný a nikto si nepamätá škandál, ktorý by rozvíril svojim súkromným životom. Pri tom patrí medzi najlepšie platených hercov továrne na sny a pravidelne vyhráva ankety o najpríťažlivejšieho muža planéty. Herec, ktorý by dokázal do kina pritiahnuť davy aj v prípade, že by hral medvedíka Pú – Mel Gibson.

Narodil sa 3. januára 1956 v Peeksville /štát New York/ ako šieste z jedenástych detí. Jeho rodičia boli prísni katolíci s veľmi presným pohľadom na svet. O svojom detstve hovorí ako o vynikajúcej príprave na život v Hollywoode. Predstavte si, že šesť až jedenásť detí chce tú istú hračku, je na vás aby ste v tom boji zvíťazili a podobne je to aj z dobrým scenárom vo svete filmu. Keď mal dvanásť rokov rodina sa po otcovom ťažkom úraze /bol brzdárom u newyorskej železnice/ musela z finančných dôvodov presťahovať do Sydney. Mel zvládol zmenu prostredia bez problémov. Hral v školskom rugbyovom mužstve aj v hereckom klube pri katolíckej strednej škole a premýšľal nad kariérou žurnalistu. Zasiahol však osud v podobe sestry, ktorá mu dala prihlášku na National Institut of Dramatic Arts v Sydney. Vtedy bol Mel ešte plachý, nie veľmi výrazný mladý muž no i tak ho na školu prijali. Dokončiť sa mu ju však nepodarilo. Spočiatku sa popri škole venoval skôr divadlu. Zahral si v Henrichovi IV, Čakaní na Godota, V obchodnom cestujúcom.... Pre jeho filmovú kariéru bol však prelomový až rok 1979. V prvom rade ho „čestne vykopli zo školy“ no dostal dve filmové príležitosti. Zaujal v úlohe retardovaného mladíka vo filmovej adaptácii diela Collen McColloughovej – Tim, za ktorú dostal svoju prvú životnú cenu. Omnoho dôležitejšie však bolo, že ho obsadili do nie práve náučného, ale komerčne veľmi úspešného thrilleru Mad Max.
Potom sa už filmové ocenenia aj zaujímavé úlohy začínali na Mela priam lepiť. V roku 1981 dostal Austrálsku filmovú cenu za vojnovú drámu Gallipoli. Pracoval v strednej triede hercov a učil sa od režisérov. Blížil sa však rok 1987 a s ním postava Martina Riggsa v notoricky známej Smrtonosnej zbrani.
Osemdesiate roky boli plné úžasných záchrancov sveta so zbraňou v ruke. Charakterovo plochých a bez humoru. Režisér Richard Donner sa rozhodol žáner akčných filmov obohatiť o pravdepodobne nepravdepodobného hrdinu a humor. Vydarilo sa. Z Mela sa po uvedení Smrtonosnej zbrane 1. stala superhviezda. Potom sa už koleso filmového úspechu krútilo  bez väčších problémov. V roku 1993 sa rozhodol postaviť aj za kameru a zrealizoval svoj režijný debut Muž bez tváre. Keďže herci, ktorí spĺňali jeho kritériá na obsadenie neboli zrovna voľní, chopil sa v ňom aj hlavnej úlohy. Film mal slušné ohlasy u kritikov aj divákov. Posmelený Mel spravil jeden z najlepších ťahov svojho života a ako režisér aj herec nakrútil Statočné srdce. Hrdinský epos o legendárnom škótskom hrdinovi Williamovi Wallaceovi mu vyniesol dvoch Oscarov, Zlatý glóbus a množstvo ďalších cien. Odvtedy sa jeho režisérska, producentská aj herecká osobnosť podpísala pod množstvo skvelých filmov. Filmová adaptácia Hamleta pod režisérskou taktovkou Franca Zaffireliho, Hotel za milión dolárov Wimma Wendersa, Odplata...
Rovnako zaujímavý a dokonalý ako jeho tvorba je aj jeho rodinný život. Tento neuveriteľný vtipkár, ktorý pri nakrúcaní filmu Večne mladý zazvonil pri dverách Jamie Lee Curtisovej s nožom v ruke a hokejovou maskou na tvári a pri nakrúcaní Spiknutia podal Julii Robertsovej do rúk na kosť zmrznutú krysu, je najideálnejším manželom a prísnym otcom. Má sedem detí, ktoré si napriek tomu, že ich otec berie dadsaťpäťmiliónové honoráre za film, musia zarobiť svoje vreckové a to po centoch. Teda okrem toho posledného, ktoré je ešte príliš malé. Mel tvrdí, že je to jeho najobľúbenejšia hračka. V jeho prípade ide určite o vtipkovanie. Lebo všetci vedia, že rodina je pre neho základom , na ktorom stavia všetko ostatné. Ak vás zaujíma, či má tento muž aj nejaké neresti vedzte, že jednu áno. Je ňou fajčenie. Fajčí ako komín a cigariet sa vôbec nemieni vzdať. V jeho prípade to však nie je až také tragické. Keby všetci štyridsaťšesť roční muži vyzerali tak ako on, bolo by na svete omnoho ľahšie.