Pes Lajka, prvý živý tvor vo vesmíre, ktorý na palube Sputnika 2 v novembri 1957 absolvoval jednosmernú cestu na obežnú dráhu Zeme, nežil ani zďaleka tak dlho, ako tvrdili sovietske úrady.

Podľa doterajších oficiálnych vyhlásení sučka Lajka zomrela bezbolestne /?/na orbite asi týždeň po štarte. Nedávno zverejnené informácie však hovoria o tom, že Lajka zomrela na následky prehriatia organizmu a stres len niekoľko hodín po štarte.
Nové dôkazy na nedávnom Svetovom vesmírnom kongrese v americkom Houstone predložil Dimitrij Malašenkov z moskovského Inštitútu pre biologické problémy.  Známy vesmírny historik Sven Grahn ich označil za prekvapujúce a významné, keďže ukončili viac ako 40 rokov špekulácií o osude Lajky.  Sputnik 2 Sovieti vypustili necelý mesiac po tom, čo okolo Zeme krúžil Sputnik 1 - prvý umelý satelit. Sputnik 1 - kovová guľa o hmotnosti asi 18 kilogramov bola oveľa ťažšia ako zariadenia, ktoré sa do vesmíru pokúšali dostať USA. Sputnik 2 vážil 113 kilogramov a okrem toho do vesmíru vyniesol živú bytosť.  Lajka bol zatúlaný pes, ktorý sa ponevieral ulicami Moskvy. Mal nešťastie v šťastí, keď ho chytili a začali pripravovať na cestu do vesmíru. Krátko po štarte Sovieti oznámili, že návrat Lajky na Zem nebol plánovaný.  Malašenkov v Houstone zverejnil niekoľko nových podrobností o misii Lajky - napríklad, že jej potrava bola vo forme želé a že bola pripútaná, aby sa v kapsule neotáčala. V kabíne sa okrem kyslíkového generátora nachádzalo zariadenie na absorbáciu oxidu uhličitého, ktoré malo zabrániť akumulácii toxického plynu. Ventilátor, ktorý mal Lajku chladiť, bol automaticky aktivovaný, keď teplota v kapsule presiahla 15 stupňov Celzia. Pred vypustením Sputnika 2  sa skupina psích kandidátov pripravovala na podmienky v tesnej kabíne. Zvieratá postupne na obdobia od 15 do 20 dní premiestňovali do stále menších klietok.  Pre let Sputnika 2 cvičili troch psov: Albinu, Lajku a Mušku. Albína bola prvým "náhradníkom" a absolvovala dva lety vo výškovej rakete. Mušku používali na testovanie výstroja a zariadení na podporu životných funkcií. Lajka letela do vesmíru, aby po pár chvíľach umrela na nárast teploty a vlhkosti. Po piatich až siedmich hodinách letu na Zemi nezaznamenali žiadne známky života Lajky. Pôvodne  sa nás snažili presvedčiť, že Lajka vo vesmíre prežila minimálne štyri dni a možno dokonca celý týždeň, keď vysielacie zariadenie Sputnika prestalo fungovať.  Napriek tomu, že prežila len pár hodín, Lajka má miesto v histórii dobývania vesmíru zaistené, keďže poskytla informácie o tom, že živý organizmus je schopný zniesť dlhý čas v beztiažovom stave, čím do vesmíru otvorila cestu pre ľudí. Lajkina rakva okolo Zeme obehla 2570-krát a v atmosfére zhorela 4. apríla 1958.