Hry zaľúbených

Kvetinami obdarovávali ľudia svojich blízkych odpradávna. Nielen pre ich krásu a vôňu, ale iným osobám mohli tak naznačiť aj diskrétne želanie. Za panovania Ľudovíta XIV. sa napríklad "reč kvetov" stala súčasťou etikety na francúzskom dvore. Panne pred zásnubami sa nepatrilo darovať iné kvety ako fialky, konvalinky alebo nezábudky. Pri požiadaní o ruku musela byť kytica výhradne z bledoružových ruží. Snúbenec od zásnub po sobáš obdarovával svoju vyvolenú kvetmi od pastelových farieb až po ohnivočervenú v deň sobáša. Orchidey sa darovávali len herečkám, smútiacim dámam iba biele kvety. Reč pomocou kvetov bola sentimentálnou hrou zaľúbených. Kvetinová symbolika je skrytá aj vo vyjadreniach básnikov (skromná fialka, nevinná ľalia, pekná ruža).

V spojitosti s kvetinami však vzniklo aj mnoho predsudkov a zvykov.

Názov černušky damascénskej pochádza napríklad z latinského slova nigellus (podľa čiernej farby semien). V reči kvetov černuška znamená odmietnutie lásky. Keďže odovzdávanie tohto kvetu spôsobovalo príjemcovi rozpaky, obyčajne mu černušku posielali v uzatvorenom košíku. Snáď odvtedy sa používa známe "dostať košom".

Prostredníctvom kvetov bolo možné aj flirtovať a kvetinami sa dalo všeličo povedať: mečík - stretnime sa, pričom počet kvetov označoval hodinu stretnutia; žltý narcis - zomieram od túžby po tebe; georgína - teším sa, až ťa uvidím; iskerník – si nevďačná; biely a žltý hyacint - som šťastný, lebo ťa ľúbim.