O žiarlivosti sa toho popísalo nemálo, azda každý z nás pocítil na vlastnej koži v menšej či väčšej miere účinky tohto rozporuplného citu či pocitu. Ak by sme ju však stručne chceli charakterizovať, azda by nám poslúžil aforizmus La Rochefoucaulda, ktorý vraví: V žiarlivosti je viac sebalásky ako lásky. Nech už je to akokoľvek, pravda je, že ak si ju necháte prerásť cez hlavu, urobí vám zo života peklo...

Nebuďme žiarliví!
 
Len ten, kto žiarlivosť zažil, vie, čo všetko dokáže spôsobiť. Je to negatívny cit, ktorý zasahuje hlboko do ľudských vzťahov. Je pravdou, že niekedy je ťažké vycítiť hranicu medzi prirodzeným strachom o svojho partnera a jeho neustálym sledovaním. Najväčším umením žiarlivosti (žiarlivca) je vedieť ovládnuť svoju podozrievavosť a nespôsobovať druhému utrpenie. Žiaľ, niekedy nám až sám život otvorí oči. Táto vlastnosť je spôsobená strachom alebo obavou, že môžem byť opustený a nahradený niekým druhým u človeka, od ktorého som citovo závislý, alebo koho milujem. Pocity sa prenášajú aj do ďalších vzťahov. Žiarliť môžeme teda na priateľa, spolupracovníka a keď nadviažeme partnerský vzťah, žiarlime najmä na partnera a neskôr dokonca aj na vlastné deti.

Vraj chorobnou sa stáva žiarlivosť vtedy, keď partner žiarli bez zjavnej príčiny, aj keď rival neexistuje. Napriek tomu sa znásobujú jeho predstavy, snaží kontrolovať a týrať toho druhého svojimi nekonečnými podozrievaniami. Žiadne reálne fakty nepomáhajú, aj keď robí partner čokoľvek, vysvetľuje, postupne obmedzuje aj stretnutia. Aktivity s druhými, nič ho nepresvedčí, neuspokojí. Žiarlivé scény sa odohrávajú najmä vo večerných hodinách, často až hlboko do noci. Tu už nepomôže nič iné, iba liečba u psychiatra. Naliehavosť spoločného utrpenia sa týmto zmierni. Podľa odborníka vraj už od predškolských rokov sa v nových vzťahoch až do dospelosti žiarlivosť prejavuje, opakuje a znásobuje. Poznáme ju už u detí, najmä po narodení mladšieho súrodenca. Dieťa cíti menej matkinej pozornosti. Žiarli teda na svojho súrodenca. Vieme však, že život je jednoduchší bez žiarlivosti. Kto ju raz spozná, toho poznačí na celý život.

Najväčšími žiarlivcami sú Brazílčania

Žiarlivosť najčastejšie zožiera Brazílčanov, najmenej sú žiarliví Japonci. Švédskych mužov a ženy sa najmenej dotklo, ak by mal ich partner eventuálne sex s inou osobou. Vyplýva to z celosvetovej štúdie britských vedcov z univerzity v Sunderlande. Psychológovia nemajú jednotný názor na to, či má žiarlivosť evolučné prvky alebo skôr kultúrne pozadie. Britská štúdia sa prikláňa k druhému názorovému prúdu. Všeobecne sú muži vo väčšine kultúr žiarliví vtedy, keď ich vlastná partnerka pristúpi na sex s niekým iným. U žien bolo naopak dôležitejšie emocionálne cítenie ich partnera. "Muži chcú vedieť, či ich sokovia boli dobrí v posteli," povedal vedúci štúdie George Brase. "Ženy chceli v prvom rade vedieť, či ich partner inú ženu miluje alebo nie." Diskusiu o tom, aké psychologické efekty sa skrývajú za témou žiarlivosti, ilustroval Brase na príklade Brazílie a Japonska: "V krajinách s vysokou mierou plodnosti ako napríklad v Brazílii, sú muži žiarlivejší ako v štátoch, kde plodnosť nehrá takú veľkú úlohu - napríklad v Japonsku." Ženy uráža emocionálna nevera, pretože sa domnievajú, že to automaticky znamená, že ich partneri majú sex s inými ženami. Myslia si tiež, že muži spia s inými aj bez úmyslu nadviazať s nimi vzťah.

Vážme si jeden druhého

Hovorí sa, že kde niet lásky, tam nie je ani žiarlivosť. Snažme sa všetci o to, aby náš partner nebol žiarlivý. Tým náš život bude krajší a hodnotnejší. Vážme si jeden druhého.