|
Od čaju po coca-colu
|
| |
Spracoval(a) : Kristína Farkašová
Dátum : 2.11.2001 |
Späť |
|
Poslať |
|
|
ČAJ
Prvé zmienky o čaji pochádzajú z Číny spred takmer 5000 rokov. Skutočnú kariéru však tento aromatický nápoj urobil až o niekoľko storočí neskôr Japonsku, kde vznikol okolo prípravy a pitia čaju veľmi zložitý ceremoniál.
Európania spoznali chuť čaju pred ôsmimi storočiami. V roku 1609 priviezli umenie zaparovania čaju a rituál jeho pitia z Ázie do svojej domoviny holandskí námorníci. Čaj sa koncom 17. storočia objavil aj na Slovensku, ale netešil sa obzvlášť veľkému záujmu. Našlo sa dokonca aj mnoho odporcov, ktorí tvrdili, že ,,kazí žalúdok a vyvoláva dovtedy nepoznané choroby“.
V súčasnosti je najrozšírenejší ,,expresný“ čaj vo vrecúškach. Tento barbarský zvyk je vynálezom Ruth Rogersovej, manželky newyorského obchodníka. Začiatkom nášho storočia, keď firme jej manžela hrozil bankrot, prišla táto bystrá žena na myšlienku, z ktorej sa vykľul zásah do čierneho: začala plniť hodvábne vrecúška malými porciami čierneho čaju. Hodváb neskôr nahradili jednorazové vrecúška z buničiny.
KÁVA
Za svoje objavenie vďačí koptským mníchom z Etiópie. Počas dlhých náboženských obradov, ukolísaní monotónnymi modlitbami, mnísi neraz zaspávali. Až pokiaľ si jeden z nich nevšimol, že kozy sú po objedaní bobúľ z kávových kríkov mimoriadne roztopašné a energické. Preto kávové bobule vyskúšali aj nábožní muži. Najprv ich jedli surové a neskôr ich začali pražiť a pripravovať si kávový vývar. Z Etiópie sa káva dostala na prelome 18. – 19. storočia do arabských krajín. K jej rozšíreniu po Európe sa pričinil Poliak František Kulčický, ktorý po víťaznej bitke pri Viedni získal zásoby kávy, nahromadené v tureckom tábore.
COCA-COLA
Za svoj vznik vďačí...chrípkovej epidémii, ktorá vyčíňala koncom 19. storočia v americkej Atlante. Lekári horúčkovite hľadali liek, ktorým by zmiernili útrapy pacientov počas chrípky. Jednej z nich, John Pemberton, namiešal pri jednom z pokusov vývar z lístkov kokového kríka a orieškov stromu kola. Do zmesi nepridal obyčajnú vodu, ale sódovku a keď zmes ochutnal, pravdepodobne si povedal: ,,To je ono!“ Na svojom vynáleze však nezbohatol a napokon receptúru na jeho prípravu predal za 1200 dolárov.
Novi majitelia Pembertonovho receptu založili akciovú spoločnosť Coca-Cola a pod ich vedením hnedý nápoj postupne dobyl celý svet. Do Európy sa dostal koncom 2. svetovej vojny spolu s americkými vojskami. U nás bol ešte v roku 1956 považovaný za škodlivý buržoázny výmysel...
Diskusia k článku:
Škoda len že dnešná Coca cola nemá nič spoločné s původným nápojom a skôr jej obsah zodpovedá chemickému vzorcu ktorého hlavnými zložkamisú okrem cukru ,len konzervačné a podobné látky ktoré naše tele nevie ani vylúčiť. Kauza čaje :tzv. čaje 1 akosti sa u nás miešajú z surovín ktoré kupujeme v zahraničí ako 3 resp. 4 triedu .O káve asi podobne .Každý kdo si pamatá krásnu arómu a chuť socialistickej praženej kávy z Pražských balíren, si len povzdychne čo to dorobilo slávne normovanie. Pre zaujmavosť, za socializmu sa nesmel tovar predávať ak bol 4 triedy ,respektíve 3 trieda len výnimočne. Dnešná norma to krásne oklamala a miesto akosti-či triedy zaviedla písmenný kód ktorému málokto rozumie.Len pre zaujmavosť<BR>to písmenko na konci normy kávy znamená triedu.<BR>A= 1 trieda, B= 2 trieda, C= 3 trieda a "slávne" D= 4 trieda (akosť). <BR>Takže povedzte mi kde je tu zdravie a to ostatné...??? Neregistrovaný - Accipiter, 6.11.2001 14:24, finpor(`na`)szm.sk, Vďaka Acciperovi za krátky exkurz a poučenie o káve. I ostatnom.<BR>Neviem už z akého prameňa som mal informácie, že správu nad výrobou Coca-coly najskôr prevzali akísi mnísi. Avšak v recprúre boli uvádzané ešte aj nejaké iné bylinky.<BR>Chcem ešte pripomenúť, že zo začiatku sa skutočne pridávala do nápoja koka. No začiatkom minulého storočia - myslím okolo r. 1910 bolo pridávanie koky do nápoja zakázané. Čo všetko tam pridávajú teraz vie hádam len boh.<BR>Jan Neregistrovaný - jan, 6.11.2001 15:52, pelech(`na`)dmd.sk, Najskôr k vrecúškovému čaju, súhlasím s autorkou, že je to barbarský zvyk, ale uľahčuje nám, to život. Snáď len treba pripomenúť, že do vrecúšok sa dáva v prvom rade“smetie” z balenia čaju – myslím tým lístkov. Je len našou naivnou predstavou, že sa tam tie lístky pomelú. Podobne je to aj u bylinkových čajov. <BR><BR>Hľa, čo píše múdra kniha o zložení koka – koly<BR><BR>Tým najdôležitejším je snáď povestná zmes aromatických látok. Skladá sa z extraktov, destilátov a olejov z kolových semien, limetiek, škorice, citrónov, kakaa, kávy, maté, mandarínkových listov, svätojánskeho chleba, horkých pomarančov, pomarančov, listov koky, zázvoru, koriandru, čiernej bazy, cicváru ( český výraz – neviem, čo to znamená po slovensky – nenašla som to v slovníku ), muškátu, kôry mimózového stromčeka, puškvorcového koreňa, klinčeka a yzopu. doplnený vanilkou. (množstvo príslušnej látky je vzostupné, podľa poradia). Zvyšok je už rutina:<BR><BR>Voda – (asi 84 %). je upravovaná a nakoniec odvzdušnená, aby sa oddelil kyslík. <BR>Kysličník uhličitý (3,6 %) sa stará nielen o perlivosť a šumenie v pohári, ale aj o výrazný pocit v ústach a zároveň pôsobí ako konzervačný prostriedok<BR>Cukor alebo izomerizovaný glukózový sirup (okolo 12 %) je príčinou sladkej chuti a jej plnosti<BR>cukrový kulér (karamel) E 150 (0,2 %): toto farbivo prepožičiava tekutine jej nezameniteľný outfit. Bez farby kolu, ako ukazuje výskum, nerozoznajú už podľa chuti ani presvedčení konzumenti. <BR>kyselina orthofosforečná E 338 (0,006 %) povzbudzuje tvorbu slín, čo nevedomky uspokojuje naše očakávanie pôžitku ( a ničí zubnú sklovinu)<BR>Kofein a teobromin (0,002 %) prírodný obsah extraktu je ich pridaním vyladený na požadované povzbudzujúce účinky. <BR>Acetát – izobutyrát sacharózy (0,02 %) prísada, ktorá sa stará o to, že aromatické látky zostanú v limonáde rovnomerne rozpustené. <BR><BR>Vot vsjo, čo som sa dozvedela o zložení koka-koly, myslím, že u pepsi koly je to podobné. Piť , či nepiť? to je otázka. Rozhodnutie je len a len v našich rukách. <BR><BR>Z
Neregistrovaný - zdenka, 8.11.2001 09:40 No, Zdenka, klobúk dolu!<BR>To si si dala záležať!<BR>Cicvar - je po česky. Zistím, čo je to za zázračnú rastlinu v slovenčine. (Myslím že je to sladké drievko...)Dám vedieť. <BR>Určite to bude lepšie ako s dračími očami. Tam aj samotná Snehová Kráľovná p. Osuská mlčí... až tam som sa prebojoval...<BR>Ba ani nepriznala, že to bola len skúška pozornosti čitateľov.<BR>Jan Neregistrovaný - jan, 8.11.2001 11:19, pelech(`na`)dmd.sk, ..ehm, nebude tan cicvar "škaredé slovo" ? :-))) Ty cicvor a pišišvor, bodaj ťa vred hádzal... :-))) tak hromžila naša susedka od Trenčína :-))) Neregistrovaný - nena, 9.11.2001 00:49, nena(`na`)post.sk, Cicvar - hmm v okolí TN sa tak lokálne hovorilo cíceru. Ale už som upozorňoval, že v okolí TN sa círerom volala rastlina, ktorá je botanicky správne nazývana hrachor.<BR>Ale!!! Sladké drievko česky lékořice (lat. Glycyrix alba) by to mohla nejakovsky byť. Pretože patrí do rovnakej čeľade ako hrach, hrachor, cícer... dokonca má podoné lístky ako cícer.<BR>jan Neregistrovaný - jan, 9.11.2001 13:55, pelech(`na`)dmd.sk, Teda, dalo mi trochu námahy, aby som to zistil. pomohla až stará pani Thurzová so svojím Atlasom liečivých rastlín - tak z r. 1970. Stále ma strašilo, a slovo cicvar som si v podvedomí spájal s akýmsi drievkom. <BR>Je to božie drievko! To je ale ľudový názov pre artemisia cina súčasť to preháňadiel. Slovenský názov (Palina cicvárová)prezradím iba za bohatú úplatu - vstupný poplatok do klubu falšovateľov koka koly - taký sme založili so Zdenkou dnes ráno! <BR>Jan Neregistrovaný - jan, 12.11.2001 12:15, pelech(`na`)dmd.sk, Jan ty súkromník a nikoho k sebe nepriberiete? Neregistrovaný - accipiter, 13.11.2001 14:55, finpor(`na`)szm.sk, :-)))))))<BR>Priberieme, ale za tučný vstupný poplatok. <BR>:-))))))) Veď sa nie nadarmo potĺkam po policiach a ofukujem prach zo starých kníh...<BR>:-)))))))<BR>Jan Neregistrovaný - jan, 13.11.2001 16:18, pelech(`na`)dmd.sk, Myslím si, že vzhľadom na rozsiahle informácie o káve a zmienke o Coca-cole by sme jastrabíka mohli pribrať. :-)
Neregistrovaný - zdenka, 15.11.2001 12:35
|
