Pochovávaním basy či iných hudobných nástrojov, napríklad trúby alebo bubna sa v utorok o polnoci podľa dávnych tradícií končí obdobie zábav, bálov a karnevalov - fašiangy.
    
Fašiangy sú dozvukmi starších slávností, ktoré vznikli z troch podstatne odlišných zložiek. Slovenský pôvod majú obchôdzky dospelej mládeže v maskách, druhou zložkou je odzrkadlenie sa karnevalových slávností a starorímskych bakchanálií. Tretím prvkom, ktorý sa dostal do fašiangového obdobia neskôr, boli slávnosti na počesť zosnulých a s nimi spojené sypanie popola na hlavu. Táto slávnosť sa u nás traduje ako Popolcová či "škaredá" streda.
    
Popolcovou stredou, ktorá tento rok pripadá na 25. február, sa začína pre kresťanov obdobie pôstu až do Veľkej noci. Konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala podľa tradícií zabezpečiť úžitok v hospodárstve, napríklad, pirohy - tučné bravy, rezance - dlhé klasy, proso - hojnosť peňazí. Nikto sa v tomto období nemal zabávať, tancovať, spievať veselé piesne, nesmeli sa zapriahať a podkúvať kone, lebo by okriveli a pod. Mládenci obyčajne v tento deň "vinšovali " dievkam, lebo vraj majú sviatok.
Pre katolíckych veriacich je Popolcová streda predovšetkým symbolom pokánia.

Copyright©2004 TASR