Už som mala 18! Vytúžené číslo! Už mi ten mamin nebude hovoriť do toho, kedy prídem domov. Mladšiu sestru si získal na celej čiare, tá mu pomaly zobe z ruky. Môžem jej to odpustiť, má len 13. Keď prišiel mala osem. Je to vek, keď je človek ľahšie tvarovateľný. Aj babka o mne vždy hovorila, že je čo si zaumienim, za tým si idem. Nemusím chodiť ďaleko...

 Na škole nás je v triede 14 dievčat a 16 chalanov. V šestnástich už mala každá druhá za sebou skúsenosti a takmer každá mala chalana, aspoň tak o sebe hovorili. Boli sme tri, o ktorých každý vedel, že nikoho nemáme a dokonca sme panny! Nikdy nie je dobré sa spolužiačkam zdôveriť, mnohokrát ako by si povedala do rádia. Tie reči boli hrozné. Pomaly sme boli vydedené z kolektívu. Samé bifľošky a podobne. Či ja môžem za to, že vec si prečítam a mám v tom dosť dobrý prehľad?

Bol koniec druhého ročníka a chystala sa letná prax v susednom meste. Škola vybavila, že v týždni nebudeme musieť dochádzať, ale budeme môcť bývať na ubytovni. Mama tá nič nenamietala, veď to vybavuje škola. Ale ten jej mal stále pripomienky. Vraj on vie ako to na takých brigádach chodí. Už som počítala dni, kým už vypadnem na tú prax.

Nastal vytúžený deň D a ja som mala na päť dní vypadnúť z domu. V pondelok ráno sme celá skupina boli nastúpení v podniku. Všetko bolo OK. Pán, ktorý nás mal na starosti mal dva roky do dôchodku. Porozdeľoval nás do skupín po dvoch a každú dvojicu dostal niekto iný na zodpovednosť. Spolužiak Peter  a ja sme pripadli do archívu. Evidentne tam roky ani noha nevošla. Kopy nezaradených šanónov boli tomu jednoznačným svedkom.

Mal nás na starosti mladý, asi dvadsaťosem ročný pracovník. Nevyzeral zle, ale pôsobil dosť namyslene. Prehodil s nami pár slov, povedal kam čo treba založiť a on si robil svoju robotu. Takto šiel deň za dňom a my sme mali pocit, že sme z tej kopy nič neodobrali. Druhý týždeň Peter musel s rodičmi odcestovať a ja som tam zostala sama. Bola to nuda ako vyšitá. Aspoň Dušan – ten, čo nás mal na starosti, prišiel častejšie. Už sa mi nezdal taký namyslený. Bol celkom fajn. Dalo sa s ním celkom dobre pokecať.

Vo štvrtok  večer sme išli na diskotéku v miestnom kultúrnom dome. Vcelku dobre sme sa bavili, len s tými našimi triednymi nemehlami sa bohvieako tancovať nedalo. Vtedy sa zjavil aj Dušan. Videl, ako nám zadky nie a nie obsedieť a zobral ma tancovať. Cítila som sa ako v siedmom nebi. V piatok však nasledoval pád do reality a cesta domov. Ako na ihlách som čakala na pondelok. Minúty boli nekonečné, ale vytúžený pondelok prišiel.

Dni v archíve sa mi už nezdali také nudné a Dušan tam so mnou trávil stále viac času. Vo štvrtok sme opäť vyrazili do kultúrneho domu na diskotéku. Od začiatku som vyzerala, či príde aj Dušan. Nesklamal. Celý večer sme spolu pretancovali.  Potom sa mi ponúkol, že ma odprevadí domov. Bol príjemný večer a ja som sa nebránila. Zhovárali sme sa znovu o všetkom možnom, keď ma zrazu silne privinul k sebe a prisal sa mi k mojim perám. Hlava sa mi točila od šťastia a ja som opätovala príjemné dotyky. Ani neviem ako a boli sme mimo dohľadu očí. Jemne ma poľahol na trávu a začal rozopínať blúzku. Jemné dotyky hladili celé moje telo. Veľké dlane hladili moje prsia a ja som vnímala pocity rozkoše. Jeho hruď priľahla moju. Horúce telá sa poprepletali a on do mňa prudko vnikol. Prvý pocit bolesti prenikol do rytmických pohybov. Vychutnal si slasť rozkoše do konca.  Odprevadil ma domov a ja s kolotočom v hlave som nevedela zaspať.

Sotva som sa dočkala rána, tešila som sa, že ho opäť uvidím. Aké však bolo rozčarovanie, keď namiesto Dušana prišiel pre mňa pán, ktorý nás rozdeľoval. Dušan má odo dnes dovolenku dva týždne a vráti sa až po svadbe.

Nemohla som uveriť vlastným ušiam. Myslela som, že mi srdce roztrhne. Ako v mrákotách som bola celý deň. Do konca praxe bolo ešte päť dní. S utrpením som prečkala tie dni. Moje prvé sny o kráse lásky pošliapal ako slon porceláne.
Po prázdninách sa opäť pomenili pomery v triede. Ja som však zaryto mlčala, tá skúsenosť bola krásna a trpká zároveň.