Rytmický tanec – to je v podstate život. Ak sa ho dobrovoľne vzdávame, ideme sami proti sebe. Staré národy inštinktívne fungovali v rámci prirodzených biorytmov vo všetkých obdobiach života človeka, tade aj v tehotnosti a pôrode.

V mnohých krajinách, medzi ktorými sa nachádza aj Slovensko, prevláda silná technologizácia a medikalizácia pôrodov, a veľmi veľa pôrodov realizovaných cisárskym rezom.

V Holandsku je prioritou úplný opak. Odborné pôrodné asistentky sa tešia väčšej popularite ako lekári. Asistentka dozerá na tehotnú ženu počas celého priebehu tehotenstva a ku lekárom potom odporúča iba tie ženy, u ktorých sa prejavujú vážnejšie zdravotné problémy. Ženy sú uchránené pred zbytočnou medikalizáciou. Odráža sa to na veľmi nízkom počte indukovaných pôrodov, cisárskych rezov a tiež epidurálnej anestéze. Je vedecky dokázané, že ak dochádza k pôrodu v prostredí, kde nie je žena vystavená vonkajším stresom, z celkového hľadiska dochádza k nižšiemu počtu úmrtí ako pri pôrodoch v nemocničnom prostredí. V súčasnosti až 36% žien rodí v domácom prostredí za pomoci pôrodnej asistentky. Priemerný vek prvorodičky je 29 rokov, takže najprv si žena zaistí kariéru alebo inak sa realizuje a potom nastúpi na dlhú materskú dovolenku, po ktorej sa zamestnáva na čiastočný pracovný úväzok.

Existujúce predsudky, že žena nemá vykonávať žiadne pohyby, spievať, vyhýbať sa emotívnym situáciám. Tak ako žena nemá byť uväznená, či doslovne priviazaná k pôrodnému stolu v jednej polohe a nehybnosti pri pôrode, tak to nemá byť ani pred tým. U nás sem väznení v neznalosti, že iba takto je to správne. Keď sa pozrieme trochu do histórie. Trochu si ten názor poopravíme. Tanec ako taký je prirodzeným prejavom radosti zo života a to isté to aj v arabskom jazyku znamená. Vôbec si neuvedomujeme, že tanec je ďalší rozmer pre cítenie, vnímanie a myslenie. V tehotenstve i pri samotnom pôrode sa nielenže môže tancovať, ale práve fakt, že žena sa prirodzene rytmicky hýbe, jej i dieťaťu môže pôrod nesmierne uľahčiť, prispieť k zmene polohy dieťaťa na správnu ak v nej nie, a uľaví sa bolestiam.

Brušný tanec pochádza z Afriky, kde ho už asi pred 4000 rokmi poznali ako tanec rodičiek. Keď sa žena chystala rodiť, tancovala spolu s inými ženami tak dlho, pokým si svoje dieťa vlastne vytancovala. Tento rituál sa neskôr kočovníkmi dostal do Indie, kde sa stal tancom posvätným chrámovým. Mohli ho tancovať iba mladé dievčatá z lepších rodín, pri zasväcovaní za kňažky. V Egypte nakoniec dostal dokonalú chrámovú formu. Pri tejto historickej prehliadke je potrebné dodať, že brušný tanec  je vlastne tanec panvový, lebo okrem toho, že sa pri ňom dokáže izolovať a znovu spájať pohyb jednotlivých častí tela, ten hlavný pohyb vychádza z panvovej oblasti. Európsky kolonizátori a cestovatelia dali tomuto tancu konečný prívlastok, že je brušný tanec a k tomu sa postupom času iba pridalo, že je to symbol erotickej rozpustilosti a že je to nemravný tanec.

Lekári sa však na tento druh tanca pozerajú inak. Veľmi rýchlo zistili, že uvoľňuje blokády, napätia a svalové kŕče, zlepšuje sa pohyblivosť kĺbov a posilňuje sa svalstvo chrbtice. Brušnú tanec má blahodárne účinky na úpravu menštruačných problémov, klimakterické ťažkosti, pôsobí aj ako výborné antidepresívum a zvyšuje odolnosť voči stresu. Pre ženu je to ten najprirodzenejší pohyb. Špirálové vlnenie celéhotela, vychádzajúceho z panvovej oblasti je dokonalou prípravou na pôrod, lebo práve to je ten istý pohyb, ktorým dieťa vychádza von. Mnohé ženy, aj keď nikdy  predtým brušný tanec nikdy netancovali, dostávajú chuť spontánne robiť tanečné vlnité pohyby. Ak sa im v tom nebráni, veľmi im to uľahčuje situáciu a pomáha zvládať bolesť. Predstavte si navyše možnosti takejto tanečnej komunikácie s ešte nenarodeným dieťaťom, ktoré zo všetkého najviac vníma práve rytmy života.