Rodičia by najmä počas letných mesiacov nemali zabúdať, že čím je dieťa mladšie, tým má väčšiu potrebu prísunu tekutín.

"Ak v ranom veku potrebuje denne 120 miligramov na jeden kilogram vlastnej hmotnosti, v dospelosti sa táto dávka zníži na 34 až 40 miligramov na kilogram," upozorňuje hlavný hygienik SR Ivan Rovný. V praxi to znamená, že napríklad šesťkilové dieťa by malo vypiť od pol do takmer trištvrte litra vody, mladý, približne 50- kilogramový človek do troch litrov tekutín a dospelá žena s hmotnosťou 60 kg do 2,5 litra tekutín.

Pre zdravý vývin rastúceho organizmu je podľa Rovného nevyhnutý tiež prísun minerálov, predovšetkým vápnika, železa a horčíka. Odporúčaná denná dávka kalcia dôležitého pre metabolizmus kostného tkaniva, funkciu nervového a svalového aparátu je približne 1000 miligramov pre deti školského veku a 1200 miligramov pre dospievajúceho a dospelého človeka.

Naopak, denná potreba tukov klesá zo štyroch gramov v prvom roku života dieťaťa na 1,5 gramu na kilogram hmotnosti u 10 až 16-ročných detí. Vysokoenergetické tuky by však nemali presiahnuť 30 percent dennej energetickej dávky, dodal Rovný. Hoci bielkoviny predstavujú základ výživy dieťaťa a sú hlavnou stavebnou zložkou podporných orgánov a svalstva, ich potreba postupne klesá, poznamenal Rovný. Ak v detstve sú to dva gramy na jeden kilogram, v dospievaní je to 1 až 1,5 gramu na kilogram a v dospelosti je to 0,8 až jeden gram na kilogram. Bielkoviny by tak nemali prevyšovať 15 percent energetickej dávky.

Pre zdravý rast dieťaťa je dôležitý aj prísun stopových prvkov ako zinok, jód, fluór, chróm a mangán. U detí treba dbať tiež na prísun vitamínu C (denná dávka je 50 až 100 miligramov), vitamínu D (denná dávka je 10 mikrogramov), vitamínu A (denná dávka je 0,5 až 1 miligram) a komplexu B vitamínov dôležitých pre normálnu funkciu svalového a nervového systému.

Copyright©2004 TASR