Tvrdenie, že sexuálna abstinencia je škodlivá, nie je celkom pravdivé. Náš organizmus si totiž sám reguluje činnosť niektorých mechanizmov – aj fyziologických. Ak je abstinencia vedomým rozhodnutím, spojeným s morálnymi alebo náboženskými zásadami, či jednoducho so zvoleným spôsobom života, nevyvoláva žiadne vedľajšie účinky. Organizmus človeka sa jej prispôsobí, a objavujúce sa sexuálne napätie sa uvoľňuje napr. polúciami (mimovoľne) alebo nočnými orgazmami, ktoré nie sú vyvolané vzrušením.

Nanútená abstinencia
Sexuálna abstinencia sa stáva problémom vtedy, ak sa človek musel vzdať aktívneho pohlavného života z donútenia napr. psychická trauma, strata partnera, pobyt medzi ľuďmi rovnakého pohlavia. Vtedy sa potláčanie sexuálneho pudu stáva príčinou agresivity, vyvoláva choroby s neurotickým základom a dokonca aj psychické poruchy. Jedným riešením môže byť autoerotika, ale takýto spôsob uvoľňovania sexuálneho napätia rieši problém iba vo fyzickej sfére. A tak tu ostáva ešte psychika - osamelosť, pocit neatraktívnosti, prázdnoty, neschopnosti realizovať sa. Muži sú k abstinencii prispôsobení lepšie. Mimovoľné erekcie a polúcie udržiavajú ich hormonálnu hladinu v hraniciach normy. Ženská sexualita je zložitejšia, pretože je úzko spojená s emocionálnymi reakciami. Ženy potrebujú pohlavný akt nielen pre správnu činnosť hormonálnych a lymfatických žliaz a látkovú premenu. Sexualita pre ne znamená aj fyzickú, blízkosť muža, pocit bezpečia, akceptáciu pohlavia, vedomie sexappealu, možnosť vyjadrovania citov. To všetko sa nedá nahradiť.

Ak sa teda dobrovoľne rozhodnete úplne zabudnúť na sex, mali by ste si to veľmi dobre rozmyslieť, aby ste neuškodili sebe a ani svojim blízkym.
Takže tí, čo si s iróniou rozprávajú, že dnes nie je vhodné vojsť do šéfkinej kancelárie, lebo ju zasa nemal kto pomilovať, ani nie sú ďaleko od pravdy. Nedobrovoľná sexuálna abstinencia sa často prejavuje zvýšenou podráždenosťou alebo intoleranciou.