1. júla by sa Marilyn Monroeová dožila 75. rokov. Neuveriteľná predstava, no nie..? Látka, z ktorej sú utkané sny, je poznačená tragédiou. Skutočné legendy zomierajú mladé a vždy neprirodzenou smrťou. Ich dedičstvom pre budúcnosť sú nevysvetlené príčiny smrti, nevyriešené tajomstvá, osudové lásky a nikdy nekončiace interpretácie ich skonu.
Mnohé americké časopisy uverejňujú v týchto dňoch (okrem nespočetných životopisných príbehov o Marilyn, jej milencoch a večných špekuláciach o jej smrti) aj počítačové fotografie Marilyn ako 75-ročnej ženy.

Ako by vyzerala naozaj a ako by prebiehal jej ďalší život, ponechávame radšej fantázií. „Keby...“ neexistuje, je to slovko diabla, takže sa už nikdy nedozvieme, či by sa z nej stala roztomilá stará dáma s vráskami a bielymi vlasmi, alebo by bola pravidelnou návštevníčkou plastických chirurgov s hladkou, ale neprirodzene meravou tvárou ako Cher? Nezistíme ani, či by bola tučnučká ako Liz Taylorová, alebo štíhla ako Joan Collinsová? Tajomstvom zostane, či by sa jej postupom rokov podarilo získať rovnováhu a vybudovať dobrý vzťah k mužom a k sebe samej, alebo by skončila ako obyvateľka psychiatrickej liečebne. Na tieto otázky nám neodpovie nijaká počítačová fotografia. Viac o nej vypovedia slová, tých, ktorí sa s ňou naozaj stretli.

Marilyn bola na vrchole svojej kariéry, keď 25-ročný kanadský fotograf Douglas Kirkland dostal za úlohu odfotografovať ju v erotických pózach pre mesačník Look. Dnes 66-ročný muž spomína: „Keď som sa s ňou stretol, aby som dohovoril podrobnosti fotografovania, okamžite ma odzbrojila. Dievča, ktoré sedelo vedľa mňa, bolo skôr ako moja sestra alebo dievča od susedov. Mal som od nej žiadať sexualitu a erotiku, ale bolo mi trápne povedať jej, že ju chcem fotografovať iba v plachte, inak celkom nahú. Bola však veľmi milá a všetko mi uľahčila. Povedala: „Určite chceš, aby som bola nahá, však?“ Všetko pochopila.“ Večer, počas fotografovania, bol Kirkland takisto unesený: „Mala v sebe neuveriteľné čaro. Atmosféra bola ako zelektrizovaná a Marilyn doslova žiarila zvnútra. Ako anjel.“

O hereckom talente Marilyn Monroe sa dodnes vedú sporné debaty. Názory sú odlišné, ale všetci režiséri sa o nej vyjadrujú iba pochvalne, ako napríkald Billy Wilder, ktorý s ňou nakrútil dnes už kultové filmy Slamený vdovec alebo Niekto to rád horúce a ktorý povedal: „Je veľmi ťažké hovoriť o Marilyn Monroe vážne. Bola taká ligotavá a akosi sa vymykala vážnosti. Pracovať s ňou bolo ťažké, ale – to, čo ste nakoniec získali – nech ste to získali akokoľvek ťažko, keď ste to uviedli na plátne, bolo to jednoducho neuveriteľné. Tá žiara, ktorá z nej vychádzala, bola neskutočná. A či veríte alebo nie, Marilyn bola vynikajúcou komičkou. Presne vedela, kde má byť pointa situácie – jednoducho to vždy vycítila. Netuším, prečo sa stala takou populárnou, ale viem , že bola hviezda. Bola pozoruhodná dokonca aj keď bola nahnevaná a všetky jej pocity sa na plátne ešte násobili. Na druhej strane sa stávalo, že sme mali mať na pľaci tristo štatistov a slečna Monroe mala prísť o deviatej ráno, ale vynorila sa o piatej popoludní. Jednoducho prišla a povedala: ,,Je mi ľúto, ale po ceste do štúdia som zablúdila.“ A pritom pracovala v tom istom filmovom štúdiu sedem rokov!“ Marilyn Monroe mala vo filmovej brandži povesť nevyspytateľnej hviezdy. Jej prácu ovplyvňovali súkromné problémy a závislosť od mužov a tabletiek vyústila u nej do nekonečného emocionálneho stresu.

Judy Solomonová, vtedajšia prezidentka Hollywood Foreign Press Association, spomína na návštevu pri nakrúcaní filmu Mustangy v roku 1961: „Mala som interviewovať režiséra Johna Houstona a ostatných hercov“ Nebola to ľahká úloha. Clark Gable bol unavený a chorý, Montgomery Clift náladový, Thelma Ritterová a Eli Wallach trpeli náročným nakrúcaním v púšti a zlou atmosférou na pľaci. A všetci priveľa pili (Pre Gabla, Clifta a Marilyn to bol posledný film – všetci traja zomreli v priebehu jediného roku po skončení nakrúcania).
„Nakrúcanie tohto filmu bolo to najnešťastnejšie, čo som kedy zažila“, spomína Solomonová. „S Marilyn sa vôbec nedalo rozprávať. Nahlas sa hádala s manželom – Arthurom Millerom. Atmosféra na pľaci bola maximálne napätá. Nikto nebol šťastný. „Ak Gable umrie, bude to kvôli Merilyn“, povedal mi Clift. Bolo to desivé proroctvo, pretože Gable dostal krátko po skončení nakrúcania smrteľný infarkt. Moje interview sa v ten deň nekonalo. Mohla som prísť na druhý deň, ale neurobila som to. Dnes to ľutujem, ale kto mohol vedieť, že v takom krátkom čase zomrú!?“

Jeden z posledných veľkých výstupov Marilyn Monroe sa konal pri odovzdávaní cien Zlatý glóbus v roku 1962 – šesť mesiacov pred smrťou. Judy Solomonová opisuje tento večer takto: „Na odovzdávanie cien prišla v bielych šatách Bola taká krehká a krásna! A potom zasa vypila priveľa alkoholu. Jej agent ma priviedol k jej stolu a poprosil ma, aby som mu pomohla vyviesť ju zadným vchodom, aby si to nikto nevšimol. Chudera – bol z nej duševný vrak. Marilyn bola ten najcitlivejší človek, akého som kedy stretla.“
Billy Wilder sa dozvedel o Marilyninej smrti vo chvíli, keď v Paríži vystupoval z lietadla: „Bolo to také zvláštne, že zomrela práve v momente, keď sa okolo nej robilo také veľké haló – hovorím o tej záležitosti s Kennedym. Spala s Kennedym...spala s každým. Išla do new Yorku, aby mu zaspievala Happy Birthday. A potom sa zabila.“

Wilderova manželka Audrey má na Marilyn o čosi veselšie spomienky: „Vždy sme si rozumeli, aj keď bol Billy práve nahnevaný, alebo keď sa práve vadili. Raz mi zatelefonovala z párty v New Yorku a viedli sme veľmi príjemný rozhovor. Ale potom, na konci, odrazu povedala: „Och, aby som nezabudla – môžeš odkázať Billymu, že ma má bozať v riť?“ , smeje sa Audrey. Billy Wilder nikdy nebol vzťahovačný: „Vždy som jej odpustil. Keď som ju videl naposledy, bola práve tehotná a rozhodnutá opustiť Arthura Millera. V tom čase chodila s Yvesom Montandom. Marilyn a ja sme nikdy neboli blízki priatelia. Nikdy som sa nepodriadil jej náladám. Bola pre mňa večnou hádankou – bez riešenia. Marilyn Monroe nebola najväčším sexsymbolom všetkých čias. Bola a ostane jediným. Nemilovali ju totiž iba muži, ale rovnako ju obdivovali aj ženy.“

Marilyn teda bola bez pochýb pekná, obletovaná, milovaná aj nenávidená ako idol. Bola však aj neistá ako dieťa, dojemná, láskavá a neznesiteľná, talentovaná a neprofesionálna, starostlivá a otravná, inteligentejšia, ako o nej mnohí hovorili, inštinktívna, ale stratená, silná, slabá, šťastná a nešťastná. Ráčik s množstvom neopätovaných citov, sexbomba vo svete mužov, dievčatko v ženskom tele... Inými slovami: bola žena. Ale taká žena, ktorej charizma ešte aj dnes žiari silnejšie ako aura ktorákoľvek iného.