Pre ženy, ktoré nemôžu otehotnieť bežnou cestou, prípadne tie, ktoré sa rozhodnú pre bábätko v staršom veku, je nádejou oplodnenie in vitro /in vitro fertilizácia/ v kombinácii s metódou predimplantačnej diagnostiky. Pre rodiny s genetickou záťažou je dôležité, že vďaka predimplantačnej genetickej diagnostike nestoja pred rozhodnutím, či priviesť alebo nepriviesť na svet postihnuté dieťa, nevystavujú sa riziku prerušenia tehotnosti vo vysokom štádiu – teda v 16. až 20. týždni, ako to bolo obvyklé po riešení genetického problému doterajšou prenatálnou genetickou diagnostikou.
PiGD sa odporúča najmä párom s vysokým rizikom prenosu genetickej choroby /napr. hemofília, cystická fibróza, Duchennova svalová dystrofia/. Ďalej sa vysoko odporúča párom so zlou prognózou mimotelového oplodnenia, t.j. ženám starším ako 35 rokov, tým, ktoré opakovane neúspešne absolvovali IVF cykly či mali opakované spontánne potraty. PiGD je tiež riešením pri ťažkej forme mužskej neplodnosti a po predchádzajúcich chemo- a rádio-terapiách nádorových ochorení.
Metóda PiGD umožňuje vyšetriť embryá v skúmavke ešte pred ich samotným prenesením do dutiny maternice. Diagnostika umožňuje identifikovať embryá bez anomálií vyšetrovaných chromozómov. Zvyšuje sa tak šanca narodenia zdravého dieťatka. Samotná diagnostika prebieha už na 3. deň po oplodnení in vitro. V tom čase má embryo už 8 buniek. Embryá rastú v skúmavke až do 5. dňa. Následne sa zdravé a kvalitné embryá prenesú do dutiny maternice.
PiGD nie je vo svete novou metódou. Prvé dieťa sa vo svete narodilo v roku 1990 v rodine s chorobou viazanou na pohlavie, pričom sa na transfér vybrali zdravé embryá ženského pohlavia. PiGD sa stala štandardným postupom v asistovanej reprodukcii. V centre ISCARE, a.s. sa doteraz uskutočnilo vyšetrenie čerstvých embryí v 35 cykloch. Úspešnosť bola 26 %, čím sa dosahujú parametre svetových pracovísk. U rizikových párov sa úspešnosť vďaka PiGD zvyšuje dvoj- až trojnásobne, u párov so spontánnymi potratmi klesá počet potratov z 95% na 13%. Narodenie prvých detí po PiGD v ISCARE, a.s. sa očakáva koncom roka 2005, začiatkom 2006.
Návrat k prírode – prirodzené cykly
Metóda prirodzených liečebných cyklov šetrí budúcu matku a chráni nenarodené dieťa. Prirodzené cykly predchádzajú doterajším rizikám voči matke a dieťaťu. Pacientka dostáva menšiu dávku hormónov, odoberá sa jej len jedno vajíčko v prirodzenom cykle a prenáša sa tiež len jedno embryo. Liečba je efektívnejšia a finančne menej náročná.
Prirodzené cykly dávajú možnosť riešiť doteraz najčastejšie výhrady voči IVF /in vitro fertilizácia/. Výhrady sa týkali najmä vysokých dávok hormónov pričom neboli objasnené ich dôsledky na ženský organizmus. Pacientky tiež môže ohroziť aj nadmerná reakcia vaječníkov na stimuláciu. Najčastejšiu výhradu voči asistovanej reprodukcii – viacpočetné tehotnosti – riešia v ISCARE, a.s. prenosom jediného embrya /najviac dvoch/ bez poklesu úspešnosti a držia sa tak najmodernejších európskych trendov.
MUŽSKÁ STERILITA a PREVENCIA - stúpajúci trend mužskej neplodnosti
Neplodnosť páru je spoločný problém. Normálne plodná dvojica vo veku okolo 25 rokov, ktorá má pravidelný pohlavný styk, má každý mesiac šancu na otehotnenie jedna ku štyrom.
O sterilite hovoríme, ak počas jedného roku nedôjde pri páre k tehotenstvu napriek nechránenému pohlavnému styku. Donedávna prevládal fakt, že za neplodnosť môže v rovnakej miere žena aj muž. Vo väčšine prípadov sa dá určiť pravdepodobná príčina neplodnosti. Asi 20% prípadov však ostáva nevysvetlených. V súčasnosti neobvykle stúpa počet mužov s problémom plodnosti. Znepokojujúce je, že 12% prípadov mužskej neplodnosti má príčiny genetické.
V agronomických oblastiach je podiel neplodných mužov vyšší než v mestských centrách. Značnú úlohu zohráva aj stres a iné psychologické faktory. Okrem toho prichádzajú ako spúšťače do úvahy exhaláty, olovo, kadmium a arzén – prvky prítomné v prostredí, ako aj organofosfáty zo skleníkov.
Príčiny neplodnosti sú rozmanitého druhu a najdôležitejším prvkom v liečbe je presná diagnóza, ktorá určí primeranú liečbu. Pri vyšetrovaní príčin mužskej sterility sa sleduje tvorba spermií, ich počet, pohyblivosť a tvar. Príčina poruchy sa ďalej zisťuje pátraním po zápalových, cievnych, nádorových ochoreniach ako aj hormonálnych a genetických odchýlkach. Možná je hormonálna liečba, chirurgické odstránenie príčiny a metódy umelého oplodnenia. Najjednoduchšou metódou asistovanej reprodukcie, ale nie príliš účinnou, je metóda inseminácie, či už homológnej od vlastného muža, alebo heterogénnej inseminácie od darcu.
Fertilizácia in vitro, alebo umelé oplodnenie mimo tela ženy. Pri tejto reprodukčnej metóde sa žene pod ultrazvukovou kontrolou odoberie cez vagínu niekoľko vajíčok, ktoré sa mimo tela oplodnia spermiou jej partnera v krajnom prípade aj spermiou iného cudzieho muža. Spermia vykoná oplodnenie takpovediac sama, to znamená, že sa nevstrekuje do vajíčka ako pri intracytoplazmatickej injekcii spermií. Dva dni po oplodnení sa oplodnené vajíčko vsádza do maternice ženy. Fertilizácia in vitro sa nasadzuje hlavne vtedy, keď je priechodnosť vajíčkovodov ženy narušená. Pri intracytoplazmatickej injekcii spermií, metóde zavedenej v roku 1994 v Nemecku, ako pri fertilizácii in vitro, odoberú pod ultrazvukovou kontrolou cez vagínu vajíčka. Následne sa každá jedna spermia vstrekuje mikropipetou priamo do cytoplazmy vajíčka ženy a takto oplodnené vajíčka sa rovnako po dvoch dňoch implantujú do maternice ženy. Táto metóda sa používa najmä vtedy, keď sú spermie muža obmedzené vo svojom množstve a pohyblivosti. Úspešnosť tejto metódy je cca 40%.
Prevencia v prípade mužskej sterility spočíva napríklad v zmrazovaní spermií pred chemoterapiou a aktinoterapiou, alebo v zmrazovaní tkaniva mužskej pohlavnej žľazy.
