Well-being či kvalita života obyvateľov predstavuje dôležitý objekt záujmu ekonomických a politických vied. Well-being tvorí komplex mnohých súčastí. Podstatnú časť predstavuje životný štandard, objem peňazí a prístup k statkom a službám, ktorými človek disponuje; tieto hodnoty sú pomerne ľahko merateľné. Na druhej strane však stoja hodnoty ako sloboda, šťastie, umenie, zdravé životné prostredie a zdravie, ktoré sa merajú omnoho ťažšie, často však môžu byť omnoho dôležitejšie.

Dojem pohody – well-being – pozostáva z materiálnej časti a nemateriálnej časti, ktorú tvoria naše pocity. To, ako sa cítime, závisí od nášho zdravotného stavu a stavu našej mysle. Čo nás teda robí skutočne šťastnými? Existuje viacero testov, ktoré dokážu odmerať mieru spokojnosti so životom. Pri zvažovaní výsledkov pomáha pochopenie aspoň niektorých zložiek, na ktorých je založená skúsenosť šťastia väčšiny ľudí. Šťastie významnou mierou ovplyvňujú aj medziľudské vzťahy. Ľudia, ktorí sa cítia šťastní, mávajú z pravidla blízky vzťah s rodinou a priateľmi, kým tí, ktorým takáto podpora chýba, majú tendenciu byť nespokojní. Strata blízkeho priateľa či člena rodiny môže takisto vyvolať nespokojnosť so životom a môže potrvať dosť dlho, kým sa človek z tejto straty spamätá.

Iným faktorom, ktorý ovplyvňuje mieru spokojnosti so životom väčšiny ľudí, je práca alebo škola, či výkon tak významnej role akou je žena v domácnosti či úloha rodiča. Ak sa človek teší zo svojej práce, bez ohľadu na to, či ide o platenú alebo neplatenú prácu, a vníma ju ako zmysluplnú a dôležitú, prispieva to k jeho pocitu spokojnosti so životom. V prípade, že sa človeku v práci veľmi nedarí kvôli nepriaznivým okolnostiam či nedostatku osobných síl, znižuje to jeho mieru spokojnosti. K nespokojnosti so životom môže viesť aj to, ak má človek pred sebou dôležité ciele a nedarí sa mu adekvátne sa k nim priblížiť.

Tretí faktor, ktorý ovplyvňuje spokojnosť so životom mnohých ľudí, sa týka osobnosti – ide o spokojnosť so samým sebou, o náboženský a duchovný život, vzdelanostný a osobnostný vývoj, ako aj voľný čas. Pre mnohých ľudí sú tieto prvky zdrojmi spokojnosti. Keď sú však tieto zdroje osobnej dôstojnosti neuspokojené, môžu sa stať intenzívnymi zdrojmi celkovej nespokojnosti. Samozrejme existujú aj ďalšie zdroje spokojnosti a nespokojnosti – niektoré sú spoločné pre väčšinu ľudí, ako napríklad zdravie, alebo tie, ktoré sú jedinečné pre každého človeka. Väčšina ľudí pozná faktory vedúce k ich vlastnému pocitu spokojnosti či nespokojnosti, aj keď ich temperament – všeobecná tendencia k pocitom šťastia či nešťastia – môže ich reakcie rôzne podfarbiť. K dosiahnutiu životnej spokojnosti neexistuje jeden jediný kľúč, ale skôr recept obsahujúci mnohé ingrediencie.

Čo je uvoľnenie a prečo ho potrebujeme?

Cítite sa prepracovane, nedocenene a vystresovane? Ak ste v situácii, že si nemôžete vziať dovolenku, snažte sa nájsť v práci čas na posilňujúcu prestávku na “dobitie bateriek”. Uchráni vás to pred úplným vyhorením, či pred totálnym vyčerpaním bez chute pohnúť sa, keď si už konečne vezmete voľno.

Problémom našej spoločnosti fungujúcej 24 hodín denne 7 dní v týždni je to, že väčšina z nás myslí v rámci predstavy “všetko alebo nič”. Počas dní dovolenky relaxujeme, odpočívame a vystrájame. Potom však príde pondelok a my tvrdo pracujeme bez prestávky a akéhokoľvek oddychu. Predstavte si, že by ste sa miesto toho kedykoľvek, keď vám dochádza energia (pre väčšinu z nás vždy približne po dvoch hodinách) zastavili a 10 minút dobíjali baterku. Vaša produktivita by vzrástla, znížil by sa váš stres a možno by ste dostali chuť stráviť čas s priateľmi aj cez týždeň.

Čo je to stres? Najčastejšie používaná definícia stresu hovorí, že stres je stav alebo pocit, ktorý nastupuje vtedy, keď človek cíti, že nároky na neho presahujú jeho osobnostné a sociálne zdroje, ktoré je schopný zmobilizovať. Ľudia podliehajú stresu menej, keď majú čas, skúsenosti a zdroje potrebné k zvládnutiu určitej situácie. Sú však pod veľkým stresom, keď sa dostanú do situácie, že si nemôžu poradiť s nárokmi na nich kladenými. Stres je preto negatívnym zážitkom. A okrem toho nie je nevyhnutným následkom určitej situácie: Veľmi závisí od toho, ako ľudia danú situáciu vnímajú a od ich reálnej schopnosti poradiť si v nej.

Vysvetliť následky správania príliš stresového životného štýlu je jednoduché. Niektorí ľudia pod tlakom častejšie pijú a fajčia, čo predstavuje spôsob, ako získať okamžitú chemickú úľavu od stresu. Iní môžu mať pred sebou toľko práce, že sa poriadne nehýbu a nestravujú sa pravidelne. Sú ochotní obmedziť aj spánok alebo sú tak ustaraní, že nemôžu poriadne spať. Dokážu sa pohltiť prácou a každodennými stresmi natoľko, že si ani nenájdu čas ísť k lekárovi alebo zubárovi vtedy, keď to potrebujú. Všetky tieto prejavy môžu  poškodzovať ľudské zdravie. Človek zažívajúci ustavičný stres je viac náchylný k fajčeniu, k viac než príležitostnej konzumácii alkoholu, k prejedaniu sa či k spáchaniu samovraždy. Stres takisto môže predstavovať významný faktor pri vzniku srdcovej choroby, vysokého krvného tlaku či mŕtvice a mať negatívny dopad na imunitný systém.

Zistilo sa, že stres poškodzuje imunitný systém. To vysvetľuje, prečo sme častejšie prechladnutí, keď sme pod stresom. Môže zosilniť príznaky chorôb, ktoré majú autoimunitnú zložku, ako napríklad  reumatickej artritídy. Zdá sa, že stres tiež ovplyvňuje výskyt bolestí hlavy a v súčasnosti existujú dohady o spojitosti medzi stresom a výskytom rakoviny. Stres takisto súvisí s duševnými problémami, najmä s úzkosťou a depresiou. Tu je súvislosť dosť evidentná: negatívne myslenie, ktoré súvisí so stresom, prispieva aj ku vzniku týchto problémov.

Ako relaxujeme?

Pokiaľ ide o starostlivosť o zdravie a pohodu, prvé, čo vám príde na um je, že je to príliš náročné. “Cvičenie je ťažké a bolí. Som príliš zaneprázdnený/-á na to, aby som cvičil/-a. Nie som dostatočne ohybný/-á. Bolí ma chrbát. Je príliš náročné jesť správne. Zdá sa mi, ako by som tak prichádzal/-a o všetky jedlá, ktoré mám rád/rada. Meditácia? To má byť vtip? Ako to už len vyrieši moje problémy? Som príliš zaneprázdnený/-á. Plus neviem, ako na to, ani kde vôbec začať.” Myseľ je najväčšou prekážkou k dosiahnutiu pohody. Neustále pracuje, strachuje sa, premýšľa o minulosti a o budúcnosti. Chce riešiť problémy, všetko posudzovať, škatuľkovať, tvoriť pojmy. Vďaka tomu prichádzame v každom momente o to najdrahšie, čo máme na tomto svete.

Plánovaná relaxácia znižuje úzkosť a pomáha vášmu telu a mysli zregenerovať sa z každodenného zhonu a stresu. Hudba, dlhý kúpeľ, či prechádzka parkom splnia svoj účel u niektorých ľudí. U iných to však nie je až také jednoduché. Ak máte pocit, že potrebujete pomôcť naučiť sa relaxovať, vyskúšajte relaxačný či meditačný kurz, poraďte sa s vašim praktickým lekárom. Odpútajte sa od svojich každodenných strastí tak, že si vytvoríte nejaký uvoľňujúci ventil negatívnej energie, ktorú vo vás môžu vytvárať. Stačí, že si nájdete chvíľku času pre seba a váš denník, alebo sa budete venovať nejakej kreatívnej alebo fyzickej aktivite, napr. maľovaniu či joge, alebo sa priučíte nejakým meditačným technikám. Všetko, čo naozaj potrebujete k tomu, aby ste čelili úzkostiam a uvoľnili sa od stresu, je trochu súkromia a odhodlaná myseľ, telo a duch. Identifikovanie konkrétnych problémov, ktoré vo vás vyvolávajú frustráciu či bolesť, napríklad úzkosť zo vzťahov, tlaky z pracovnej oblasti, či príliš veľa záväzkov naraz, je krokom k tomu, aby ste si účinne poradili s týmito stresovými faktormi. Keď sa dostanete ku koreňom týchto špecifických problémov, môžete kúsok po kúsku doslova odbúrať stres, ktorý zažívate. Potom sa budete môcť sústrediť na očistenie vášho sveta a osoby od deštruktívnej energie a pocítite, ako sa vaše telo a myseľ skutočne uvoľnia.

Uvoľniť sa znamená znížiť napätie, strnulosť či pevnosť. Znie to tak jednoducho, ale a aké ťažké sa zdá pritom naozaj dosiahnuť uvoľnený stav, najmä keď si uvedomíme rýchle tempo každodenného života a množstvo rozsiahlych záväzkov, ktoré si ľudia vytvoria počas života! To, čo sa bežne označuje ako stres, sú vlastne fyzické a duševné symptómy spôsobené neustálymi konfliktami a špecifickými problémami, ktoré ľahko vznikajú, keď má človek utlmenú energiu z prepracovania, prílišnej únavy či iného preťaženia. Odpočívať čas od času je kľúčové pre zachovanie si zdravia. Keďže stres znižuje produktivitu, motiváciu a koncentráciu, môže vyústiť do chronických fyzických prejavov a môže byť priťažujúcim faktorom vo vážnejších ochoreniach. Namiesto vystavovania sa stresovaním si skúste nájsť čas na relax! Ponúkame vám jednoduché cvičenie, vďaka ktorému sa budete cítiť uvoľnenejšie:

1. Vyberte si tiché miesto, kde vás nikto nebude rušiť.
2. Predtým než začnete, urobte zopár miernych naťahovacích cvikov, aby ste uvoľnili svalové napätie.
3. Urobte si pohodlie, sadnite či ľahnite si.
4. Začnite pomaly a zhlboka dýchať, pokojne a nenútene.
5. Mierne napnite a potom uvoľnite každú časť tela, začnite od chodidiel a prejdite až k hlave a tvári.
6. Vždy, keď sa sústredíte na určitú oblasť tela, myslite na jej teplo, tiaž a uvoľnenie.
7. Odsuňte akékoľvek rozptyľujúce myšlienky dozadu mysle, predstavte si, ako plávajú preč.
8. Nesnažte sa nasilu uvoľniť; iba sa zbavujte napätia vo svaloch a dovoľte im uvoľniť sa.
9. Vyprázdnite si myseľ. Niektorým ľuďom pomáha, ak si predstavia pokojné, krásne miesto, napríklad záhradu či lúku.
10. Zostaňte takto asi 20 minút, potom sa niekoľkokrát zhlboka nadýchnite a otvorte oči, ale zostaňte ešte chvíľu sedieť či ležať predtým, než definitívne vstanete.

Katarína Iskrová, tel. 02/59201405, e-mail: katarina.iskrova@mmdcee.com