Lady.sk

Vnímanie sexuálnych problémov sa za poslednú dekádu výrazne zmenilo. Objav účinnej látky pre liečenie porúch erekcie prispel nielen k liečbe, ale zmenil aj naše očakávania a komunikáciu sexuálneho života.

Otázka sexuálnej pohotovosti je v intímnom živote muža najcitlivejšou oblasťou. Podľa slov psychiatričky - sexuologičky Danice Caisovej: „Muži bývajú pyšní na svoje sexuálne schopnosti a napĺňa ich hrdosťou, ak dokážu uspokojiť svoju partnerku, a ak im to partnerka dá aj najavo. Ak ich kvôli výkonnosti, či poruche erekcie partnerka vysmeje, je to pre nich veľká trauma. Je to trauma pre muža každého veku, čím je však menej sexuálne skúsený a čím je mladší, tým je toto zranenie hlbšie.“

Zmenil sa aj postoj žien k poruchám erekcie.
Najmä mladé ženy sa k problému muža stavajú otvorene a chápavo a povzbudzujú partnerov, aby navštívili odborníka. Veľa žien, najmä z vidieka, s nižším vzdelaním, alebo starších, si poruchy erekcie vysvetľujú mylne. Najčastejšie vzniká u žien podozrenie, že muž má inú partnerku, alebo že už nie sú pre muža príťažlivé. Nie sú si vedomé, že muž po sexe túži, no vzhľadom na poruchu erekcie nie je schopný ho mať. „Verím, že otvorene rozprávať o sexe nie je jednoduché ani ľahké, avšak je to účinné. Pretrváva aj mylný názor, keď ženy a muži vnímajú poruchy erekcie ako nevyhnutný príznak staroby a dôvod na ukončenie sexuálneho života“, dodáva MUDr. Caisová.

Skúsenosti z ambulancií a poradní
Počas ostatných desiatich rokov nastal významný posun v postoji voči sexualite vďaka debatám laickej aj odbornej verejnosti. Dnes sa podstatne viac mužov zaujíma o možnosti liečby porúch erekcie. „Zlepšila sa diagnostika a lekárskym vyšetrením je možné zistiť aj počiatočné štádiá ochorení, ktoré sa skrývajú za poruchou erektilnej funkcie.“ Do ambulancií sexuológov, urológov a psychológov už prichádzajú muži, ktorí vedia pomenovať svoj problém. Prichádzajú pripravení, kladú zasvätené otázky, sú v liečbe aktívni a chcú žiť kvalitný sexuálny život v každom veku.

Najčastejšie otázky z telefonickej Modrej linky a poradne na www.potencia.sk sa týkajú porúch erekcie, predčasnej ejakulácie, absencie orgazmu a partnerského sexuálneho nesúladu. Na Modrú linku volajú ľudia všetkých vekových kategórií, hlavne však muži na začiatku pohlavného života a potom muži okolo 50-tky.

Kvalita sexuálneho života: tretie pokračovanie
"V tomto roku nadviažeme na výskumy z rokov 2000 a 2003, kedy sme sa slovenských mužov pýtali na témy súvisiace s kvalitou sexuálneho života,“ hovorí Radomír Masaryk, psychológ a vedúci výskumného projektu. "Za takmer desaťročie sa zmenil pohľad na mužské a ženské roly, aj postoj mužov k svojmu zdraviu. Sexuálny život a jeho kvalita sa stali civilizačným fenoménom. V tomto roku budeme hľadať aj odpoveď na otázku, či slovenský ekonomický rast ovplyvnil prístup slovenských mužov k sexuálnemu životu."

Diskusia k článku:

Kundrattoff, ďalšie prekliatia Tú prácu predo mnou odmietli dvaja kuchári. Jeden utiekol do Prahy, ďalší do Írska. Po dvoch dňoch som zistil prečo. Psychiatria. Vlastne, na psychiatrii som sa liečil osem týždňov. Tam bol relatívny pokoj. V kuchyni vládol chaos nad chaos a počas obedov, od jedenástej do pol tretej sa ten tlak nedal prirovnať k žiadnej metafore. Dohodol som si s majiteľmi podniku plat 20 litrov v čistom. Prvé dni som pracoval šesť, sedem hodín denne. Nechali ma ešte si vydýchnuť. Mali to dobre premyslené! Ani zákazníkov v tom čase nebolo veľa. Keď som nastúpil na svoju zmenu mal som pracovať pätnásť hodín denne, a sto chuti utiecť. Hoc kde, no ďaleko. Potreboval som však peniaze. Alkohol zhltol veľa a protialkoholické liečenie som tiež nevyhral ako zájazd od zdravotnej poisťovne. Nasledujú ráno som odomykal dvere vedúce k šatniam. Tie sa prudko otvorili. V nich len tak v podprsenke stála čašníčka Žaneta. Nechávala sa oslovovať Žanet. Mala rada noblesu. ,,Dobré ránko! Prišla som skôr. Díler bol prečistiť pivové trubky.“ ,,Dobré ráno“ slušne som odzdravil. Uvedomil som si, že odkedy tu robím, snažím sa byť maximálne slušný a chápavý. Žanet sa neobliekala. V tej podprsenke cvičila. ,,To je sedem Tibeťanov, poznáš?“ ,,Nie“ odpovedal som slušne a začal som sa prezliekať. ,,Som ešte len pri treťom.“ začervenala sa, akoby som tomu rozumel. Nové kuchárske montérky, košeľa a zástera boli tak naškrobené, že som si pripadal, akoby som šiel variť astronautom na MIR. Postavil som vývar z hovädzích kostí. Predtým som ich poumýval. Myslel som na normy európskej únie, myslel som nato, že moji bývalí kolegovia umývajú teraz asi kosti v Prahe a Írsku. Pripravil som cesto na pizzu, syr, šunku, rezance do polievky, kečup a tatársku omáčku, Žanet do kuvertu nastrkala čerstvé špáradla a všetko to, čo dnes budú zákazníci nemilosrdne ničiť. Závidím murárom! Každý deň keď varím, myslím na murárov. Murár za jeden deň vytiahne stenu, na druhý deň ďalšiu a je vidieť časom jeho prácu. U mňa si po obedoch hosť odgrgne, utrie ústa, zašomre, že bolo málo a studené a odíde. Ako vydávam obedy, rozmýšľam ešte nad jednou podstatnou vecou: ,,Kedy má kuchár obedňajšiu prestávku!“ Nad ostatnými vecami už nerozmýšľam. Neoplatí sa! Všetko robím automaticky, roky naučené pohyby zo mňa spravili polorobota. Soľ a cukor viem vziať do dlane len presne toľko, koľko ho je treba na dochutenie. Vykostiť mäso, odrezať ho na požadovanú váhu noriem európskej únie, vypražiť ho podľa teplôt noriem, zmerať správnu teplotu desať minút po tepelnej úprave. Zapísať to všetko do tabuliek... Žanet kmitala na rajóne ako pružina a podľa mňa jej netreba žiadne cvičenia. Má celkom chutný zadok! Ráno som stál pred dverami do šatne. Vo vnútri ktosi fučal. Fučali dvaja. Potom sa dvere otvorili, vybehol z nich chlap. Taký malý! Prešmykol sa veľmi rýchlo okolo mňa. ,,Ahoj!“ pozdravila ma Žanet. Veď sa nič nemuselo stať, pomyslel som si. ,,To bol môj tréner! Zvládla som už štvrtého Tibeťana!“
Neregistrovaný - kundrattoff, 6.6.2008 23:58, kundrattoff(`na`)gmail.com,

V stredu Pred týždňom som sa vrátil z liečenia a tak mi ako nenapraviteľnému alkoholikovi, ktorý nedokáže samostatne abstinovať, predpísala obvodná lekárka ešte ústavnú liečbu. A tablety! Za 400 korún mesačne. Prepíjal som oveľa viac. Dostal som recept, no nemal som čas lieky vybrať. Terapie sa konali každú stredu o piatej v budove polikliniky. Večer si skočím do lekárne na pohotovosť. Prechádzka mi prospeje. Musím zabiť čas strávený v krčmách. Ako nový bažant, chytal som sa za hlavu, kam som sa to dostal. Zasa to trápne anonymné vysvetľovanie prečo nechcem piť. Prázdne bľabotanie perami. V skupinke sme boli piati. Vilma, bola z nás najstaršia. ,,Ja som nikdy tvrdý alkohol nepila! Mám rada,“ rýchlo sa opravila, ,,mala som rada pivko. Dnes som čistá!“ Traja zatlieskali. ,,Ja abstinujem osem mesiacov,“ vravel Jaroslav zo Sniny, ,,bol som úspešný podnikateľ a úspech som zaháňal chľastom. Dnes už nepodnikám a nepijem!“ Opäť tlieskali traja. Psychologička ma očami povzbudzovala. Nechcel som im kaziť hru, tak som si tiež zatlieskal. ,,A vy pán Kundrattoff? Ako je to s vami?“ Doktorke sa rozžiarili oči. Poznal som už tú falošnú žiaru z liečenia na klinike. ,,Ja som sa pred týždňom vrátil z liečenia, zatiaľ abstinujem, našiel som si už prácu. Som kuchár!“ Všetci mi zatlieskali. Aj psychologička. ,,Mali by sme naňho dávať pozor!“ podotkla Vilma, ,,máš blízko k pivku!“ Na chvíľu akoby som v miestnosti ucítil chľast. ,,Nesmieš skĺznuť naspäť, chlapče! Je to ešte citlivé!“ povedal Jaroslav zo Sniny. Nepozeral smerom ku mne, ale na doktorku. ,,Dám si pozor, sľubujem vám.“ ,,My už sme počuli nejaké sľuby, však doktorka!“ povedala žena, ktorá bola približne v mojich rokoch. ,,Ja sa volám Beáta! Abstinujem šesť rokov!“ Všetci sme jej zatlieskali. ,,Všimol ste si pán Kundrattof, že všetci sa vyhýbajú vete: ,,nikdy už nebudem piť!“ ,,Všimol!“ ,,A viete mi povedať prečo?“ ,,Pretože sa toho boja! Pamätajú si, čo to s nimi robilo.“ ,,Nič si nemôžu pamätať! Môžu si pamätať akurát tak sací reflex!“ ,,Bože, už to začína!“ pomyslel som si. ,,A nech sa nikto z vás neskrýva za Boha!“ Akoby mi videla do hlavy! ,,Sklamali ste Jeho, seba, svoje rodiny!“ všetci jej zatlieskali. ,,Preto som tu ja a moje terapie!“ Po dvoch hodinách to konečne skončilo. Tlieskalo mi z toho v ušiach. Chvíľu som sa ešte prechádzal, sledoval som cez šedé skla krčiem znudené tváre. Vtedy som si spomenul, že musím vybrať recept. Vedľa vo večierke kúpim aj chlieb. Vchádzal som do dverí lekárne, keď na ceste prudko zaškrípali brzdy. ,,Čo robíš ty kokot! Rozbijem si kvôli tebe pivko, debil!“ Asi by som mal na Vilmu dávať väčší pozor.
Neregistrovaný - kundrattoff, 6.6.2008 23:59, kundrattoff(`na`)gmail.com,