Dávnejšie som dostala mailík, ktorý obsahoval článoček s komentárom: „v prilohe Vam posielam celkom zaujimavy clanok, ktory asi stoji za uverejnenie“. Vtedy som mala nespočetné množstvo neprečítanej pošty a presunula som ho do zložky „riešiť“. Tam odkladám veci, ku ktorým sa chcem ešte niekedy vrátiť. Tu sa toho už tiež veľa nahromadilo a tak som sa pustila do čistenia a možno Vás naozaj zaujme.

Ani vy nechcete patriť k ženám, ktoré na dôchodku zistia, že keby existovala beztrestná možnosť zabiť svojho manžela, urobia to? Naše staré mamy to mali jednoduchšie. Tie boli naučené žiť so svojím manželom v dobrom aj v zlom.

Momentálne sa na nás odvšadiaľ valí trend, ktorý nás učí klásť partnera na druhé miesto, alebo možno až na tretie. Na prvom sú kamarátky a na druhom peniaze (práca). Kamarátky, psychológovia, seriálové postavy, ženské časopisy nám neustále tlačia do hlavy, aby sme mali svoje vlastné autonómne územie. Miestečko, kam on nemôže, alebo o ňom ani nevie. Má nám to vraj pomôcť udržať vzťah zdravý. Údajne je to záruka čulého vzťahu, kde si jeden s druhým majú stále čo povedať. Ale ruku na srdce milé spolutrpiteľky: koľko vám najdlhšie vydržal vzťah podľa takéhoto receptu? Rok? Päť? Vy máte byť predsa životní partneri. Životný partner znamená, že putujete životom spolu!

A teraz koľké z nás majú takéhoto skutočného partnera? Vy ho máte? Ak by bol váš partner skutočne vaším partnerom v emocionálnom živote, zdieľali a riešili by ste svoje pocity s ním. A nie s kamarátkami. Ale to nestačí. Partner tu nie je len na rozprávanie a sex. Putovať spolu znamená robiť veci spolu, znamená to: spolu zažívať.

Podľa najnovších psychologických štúdií, ktoré robili stanfordský psychoterapeuti a psychológovia sa zistilo, že čím viac času trávite so svojím partnerom, tým dlhšie vzťah vydrží. Je tam priama úmera. Ideálne je s partnerom sa milovať, s partnerom sa rozprávať, s partnerom pracovať. Je to aj jednoduchý spôsob ako zistiť, či je to ten pravý. Ak je to naozaj Mr. Right, nepoleziete si na nervy. Práve naopak. Z mesiaca na mesiac sa bude vaše puto prehlbovať. Niektoré z pozorovaných párov hovoria, že dokonca po niekoľkých rokoch takéhoto nažívania stále prežívajú hlbšie a hlbšie prepájanie sa s partnerom. Podľa nich sú tieto pocity mimo našu slovnú zásobu a ešte nikto ich nedokázal popísať. Psychológovia to pripisujú hĺbke ľudskej psyché.

Dr. Arthur Morisson: „Vzťahy, ktoré poznáme dnes, sa kĺzajú po povrchu. Preto ľudia nemajú nikdy šancu objaviť skutočné prepojenie s človekom žijúcim vedľa nich. Páry sme pozorovali 15 rokov a ja osobne považujem výsledky za fenomenálne.“

Dr. Morisson potvrdil, že podobnú symbiózu videl zatiaľ len v prírode a nie u človeka. Keďže  však človek je súčasťou prírody, je to asi logické, dodáva. Výskumníci upozornili, že takáto symbióza je možná však len medzi „tými pravými“. „Nedá sa to robiť nasilu,“ dodáva profesor Hobbart, autor článku o výsledkoch štúdie.

Podľa psychológov možno hneď zo začiatku preukázať, či k vám váš vyvolený partner patrí alebo nie. Že sa k sebe dvaja nehodia, väčšina ľudí zbadá niekedy až po rokoch. Je to preto, že keď sa stretávajú občasne, prípadne sú spolu len pár hodín denne, nemá kedy prebehnúť hlbšia výmena informácií medzi nimi. A tak trvá roky, kým si partner uvedomí, že tento vzťah nie je to pravé orechové.

Tak čo milé dámy? Budeme si teraz vytrvalo pestovať povrchný vzťah založený na vlastnej autonómii a potom na dôchodku zistíme, že to spolu nevieme vydržať. Alebo naberieme odvahu, chytíme situáciu za pačesy a vrhneme sa na to s plnou poľnou. Keď nevyjde, nevyjde. Lepšie však vedieť to skôr, ako ľutovať premrhané roky.