Jiří Vinopal - vedúci Centra pre výskum verejnej mienky Sociologického ústavu Akadémie vied ČR

PhDr. Jiří Vinopal, Ph.D., sa zúčastnil diskusie za okrúhlym stolom, ktorá odštartovala projekt Zlaté chvíle (www.zlatechvile.cz/www.zlatechvile.sk). Cieľom projektu Zlaté chvíle je otvoriť diskusiu o tom, ako žijeme a prežívame chvíle s našimi blízkymi. Zlaté chvíle sú momenty obyčajné i neobyčajné, rituály, ktoré sú pre nás dôležité a o ktoré nás niekedy pripravuje doba či my sami. Projekt si ďalej kladie za cieľ zistiť, ako ľudia tráva svoj voľný čas s rodinou a so svojimi blízkymi a ako sa spoločné trávenie času za roky zmenilo.

Je to téma, ktorá začína byť v dnešnej uponáhľanej dobe stále aktuálnejšia. Možno sa aj vy vďaka Zlatým chvíľam na moment zastavíte a zamyslíte, ako si ich vo svojom živote čo najlepšie uchovať, aby ste aj vďaka nim boli šťastnejší a spokojnejší.

Diskusie sa zúčastnil tiež uznávaný odborník na medziľudské vzťahy PhDr. Petr Šmolka a zo Slovenska prijali pozvanie Dr. Sylvia Porubänová a MUDr. Iveta Šramková. Všetci sa venovali téme rodiny, trávenia spoločného času so svojimi blízkymi a otázke faktorov, ktoré majú vplyv na rodinu a život v nej.

Jiří Vinopal: Aké zmeny sa udiali s rodinou v posledných rokoch?

Jiří Vinopal popisoval rodinu zo sociologického uhlu pohľadu, poskytol predovšetkým dôležité informácie a štatistiky. Hovoril o význame dnešnej rodiny, jej funkciách a vývoji, ktorý porovnával s dobou pred novembrom 1989. Zmieňoval sa tiež o náraste jednočlenných rodín a ich dôsledkoch na deti.

Rodina očami sociológa

Sociológovia sa na rodinu pozerajú ako na spoločenskú inštitúciu, ktorá plní v živote človeka rôzne funkcie. Verejnosť vníma rodinu ako stabilnú inštitúciu, ktorá pretrvá všetko. V skutočnosti to tak ale nie je. Rodina často prechádza dramatickými zmenami, a to nielen za posledných päťdesiat rokov, ale aj za predošlé stáročia a tisícročia. Najzaujímavejšie sú zmeny posledných päťdesiatych rokov v európskej civilizácii a predovšetkým v Českej republike, kde sa zmeny životného štýlu začínajú prejavovať až od deväťdesiatych rokov. Práve vďaka tomu, že v ČR nastúpil iný spoločenský systém s oneskorením, vyzerajú všetky zmeny omnoho dramatickejšie. Akým spôsobom rodiny trávia svoje zlaté chvíle sa odvíja práve od toho, aké podmienky v spoločnosti panujú.

Detí je menej, počatie i svadba sa odkladajú na neskôr

V posledných dvadsiatich rokoch došlo v Českej republike k prudkému zníženiu počtu sobášov, zníženiu plodnosti a k odkladaniu založenia rodiny do neskoršieho veku. V deväťdesiatych rokoch došlo k prudkému nárastu veku partnerov pri uzatváraní prvého zväzku. Ako u mužov, tak aj u žien je vek o 8 rokov vyšší, než tomu bolo pred 20 rokmi. V roku 1989 sa ženy vydávali priemerne vo veku 21 rokov a muži vo veku 24 rokov, teraz je to u žien 29 rokov a u mužov 32 rokov. To znamená, že ľudia sa berú o 8 rokov neskôr než pred takou krátkou dobou ako je 20 rokov.

Ďalší známy fakt je, že dochádza k odkladaniu počatia dieťaťa. Do roku 1992/1993 ešte akosi dobiehali prednovembrové zvyklosti, kedy žena mala prvé dieťa v 22 rokoch, ale potom sa počatie prvého dieťaťa výrazne posunulo, a to v priemere o 5 rokov (na vek 27 rokov). S tým súvisí aj nižšia celková plodnosť, ktorá vtedy prudko klesla a potom opäť mierne stúpla, ale nikdy sa už nevrátila na pôvodnú úroveň. Teraz sa pohybuje v priemere okolo 1,5 dieťaťa na matku.

Pribúda jednotlivcov i detí narodených mimo manželstva

Postupne ako dochádza k zmenám v reprodukčnom správaní, sa tiež menia zvyklosti ľudského spolunažívania. Stále viac detí sa rodí mimo manželstva, vzniká inštitúcia nezosobášeného spolužitia alebo žitia osamote, tzv. „singles“. Práve s týmto životným štýlom tiež súvisí počet detí narodených mimo manželstva. Od začiatku deväťdesiatych rokov tieto počty dramaticky rastú z cca 10 % až na 40% v roku 2009/2010.

Neznamená to však, že tieto deti potom tiež mimo manželstva  vyrastajú. Niektoré páry ešte po narodení dieťaťa uzatvárajú manželstvo.“ tvrdí Jiří Vinopal.

Detí žijúcich v neúplných rodinách stále pribúda. V roku 2001 takto žila celá štvrtina z nich. Ďalšie sčítanie ľudu, domov a bytov sa uskutoční v roku 2011, je teda možné predpokladať, nakoľko sa toto číslo od roku 2001 ešte zvýši. Možno usúdiť, že minimálne polovica detí v súčasnosti žije mimo manželstva v neúplných rodinách.

Č sa týka štruktúry domácností, významne stúpol počet jednočlenných domácností, teda ľudí, ktorí žijú dlhodobo osamotene. Väčšinu z nich tvoria dôchodcovia, ale stúpa aj počet mladých ľudí, ktorú plánujú žiť osamote. Počet úplných rodín stále klesá.

Individualizmus rozhýbava ekonomiku

Všetky životné zmeny majú veľký vplyv na životný štýl. Životná úroveň za posledných 20 rokov stúpla a ruka v ruke sa s ňou prudko rozšírila ponuka tovarov a služieb, čo vytvorilo veľký ekonomický potenciál. Ten by však sám o sebe nemusel stačiť, pokiaľ by ho nebolo možné nejakým spôsobom uplatniť.

Západná spoločnosť, a teda i tá naša, však stále smeruje k individualizmu. Ľudia začínajú svoj voľný čas tráviť na vlastnú päsť a podľa svojich vlastných plánov radšej, než v skupinách. Správanie jednotlivca je výrazne flexibilnejšie než správanie rodiny a možnosti trávenia voľného času sú nevyčerpateľné. Všetky tieto dôvody tvoria priestor práve pre uplatnenie vysokého ekonomického potenciálu.

Ďalšou veľkou zmenou, ktorá sa v posledných 20 rokoch udiala, je pokračujúce zrovnoprávnenie žien v spoločnosti. V rodinách je potrebné vyriešiť otázku, kto bude vychovávať deti, kto bude živiteľom, kto sa stará o domácnosť a pod. To má potom vplyv aj na vývoj domácnosti – treba inak zorganizovať deň, ktorý sa odohráva inak než predtým. 

Výrazne sa mení aj množstvo a povaha rituálov platných v každej rodine. Ľudia sa vídajú výrazne menej a tak je čím ďalej zložitejšie tieto rituály udržiavať. Na druhej strane sa stávajú vzácnejšie a ľudia si ich viac vážia.

Televízia vs. počítač

Témou posledných niekoľkých rokov je prechod od televízie k počítaču, ktorý má na rodiny obrovský vplyv. V súčasnej dobe ľudia po večeroch pracujú na počítači skôr, než sledujú televíziu, čo opäť nahráva individualizmu i v rámci rodiny.

Na deti a prarodičov je málo času

Menia sa aj vzájomné vzťahy, a to na všetkých úrovniach. Partneri k sebe môžu mať iný vzťah, ktorý je daný tým, že sa nechcú brať. V tejto súvislosti vyvstane i nová otázka vyriešenia starostlivosti o deti, keby sa napríklad rozišli.

Rodičia majú na svoje deti stále menej času. Dôsledok potom je, že sú rodičia buď príliš prísni, alebo naopak benevolentní. Alebo prenechávajú výchovu tretej osobe, často babičke, ale aj úplne cudziemu človeku. Ako problém sa dnes javí aj to, ako sa starať o svojich príbuzných na dôchodku. Tieto starosti väčšinou preberajú štátne inštitúcie, pretože ľudia sú kvôli práci natoľko vyťažení, že im na starostlivosť o prarodičov nezostáva čas. Medzi základnou a širšou rodinou tiež dochádza k oslabovaniu väzieb. To je spôsobené tým, že ľudia sa sťahujú za prácou a bývajú od seba ďaleko.

Rodina – ochrana pred okolitým svetom

Podoba rodiny a jej funkcie sa vyvíjala po celé tisícročia. Napriek všetkým zmenám však zostali oblasti, v ktorých má stále rodina hlavnú rolu. Nielenže má zásadný význam v dobe, kedy v nej vyrastajú malé deti, ale je tiež chápaná ako jediné miesto, ktoré dokáže zabezpečiť ochranu pred okolitým svetom, a to nielen pre deti, ale aj pre svojich členov. Rodina je miesto, kde sa odohrávajú prvé zlaté chvíle, ktoré človek zažíva. A práve ony veľmi prispievajú k tomu, že nech už je doba akákoľvek, stále staviame rodinu na jedno z popredných miest nášho hodnotového rebríčka.