Dr. Sylvia Porubänová sa zúčastnila diskusie za okrúhlym stolom, ktorá odštartovala projekt Zlaté chvíle (www.zlatechvile.cz/www.zlatechvile.sk). Cieľom projektu Zlaté chvíle je otvoriť diskusiu o tom, ako žijeme a prežívame chvíle s našimi blízkymi. Zlaté chvíle sú momenty obyčajné i neobyčajné, rituály, ktoré sú pre nás dôležité a o ktoré nás niekedy pripravuje doba či my sami. Projekt si ďalej kladie za cieľ zistiť, ako ľudia trávia svoj voľný čas s rodinou a so svojimi blízkymi a ako sa spoločné trávenie času za roky zmenilo.
Je to téma, ktorá začína byť v dnešnej uponáhľanej dobe stále aktuálnejšia. Možno sa aj vy vďaka Zlatým chvíľam na moment zastavíte a zamyslíte, ako si ich vo svojom živote čo najlepšie uchovať, aby ste aj vďaka nim boli šťastnejší a spokojnejší.
V diskusii ďalej vystúpil PhDr. Jiří Vinopal Ph.D., PhDr. Petr Šmolka a zo Slovenska prijala pozvanie MUDr. Iveta Šramková. Všetci sa venovali téme rodiny, tráveniu spoločného času so svojimi blízkymi a otázke faktorov, ktoré majú na rodinu a život v nej vplyv.
Sylvia Porubänová o fenoménoch novej doby
Sylvia Porubänová do svojej prednášky zahrnula všetky dôležité faktory a historické súvislosti posledných dvadsiatich rokov, ktoré mali vplyv na tvorenie rodinu. Stáva sa trendom, že ľudia chcú mať viac času na svoju rodinu? Ako je na tom Slovensko so sobášnosťou a pôrodnosťou dnes a ako to bolo pred rokom 1989? Môžeme si nejakým spôsobom presadiť viac voľného času pre našich najbližších?
Čo patrí medzi fenomény novej doby?
To akí sme a ako spoločne trávime čas, je do značnej miery poznačené naším osobným pocitom, že čas sa ako keby zrýchlil. Vyplýva to z nových fenoménov súčasnej doby, ktoré sme pred rokom 1989 nepoznali. Je to napríklad nezamestnanosť, úplná chudoba, sociálne vylúčenie atď. Zároveň však niektoré problémy, ktoré majú vplyv na naše vnímanie, sú pre nás úplne nové, pretože sa o nich pred rokom 1989 nemohlo hovoriť alebo sa nesmeli skúmať. Od začiatku deväťdesiatych rokov všetky výskumy potvrdzovali, že za osobne pociťované dôsledky spoločenských zmien sa považuje nedostatok času, peňazí, veľa stresu, násilie, závislosť na alkohole a iné. Ich efekt je navyše reťazový. Začína to stratou zamestnania a financií, pridávajú sa problémy so zdravím, strata pohody v rodine atď. Treba však povedať, že Českú a Slovenskú republiku možno považovať za vitálne dynamické krajiny, ktoré majú veľký potenciál nielen trávenia voľného času, ale aj v iných aktivitách.
Sobášnosť v Československu
Aká bola demografická situácia v Československu pred rokom 1989? ČSR bola krajina s najnižšou sobášnosťou v Európe. Priemerný vek u žien bol 21 rokov, u mužov 24 rokov a z toho 55% žien bolo pri uzatváraní manželstva tehotných. Na jednej strane to bolo spôsobené nedostatkom antikoncepcie, na druhej strane sa predpokladalo, že žena po ukončení strednej školy uzavrie manželstvo a otehotnie.
Situácia pred rokom 1989 a teraz
Po roku 1989 pocítili ľudia veľkú zmenu vo svojom životnom štýle, ktorú sprevádzala neistota z novej slobodnej doby. Doba pred rokom 1989 bola dobou vysokej miery zamestnanosti, ale ľudia ňou boli znechutení. Trávenie voľného času bolo pre ženy povinnosťou, väčšinou zavárali, plietli, varili a starali sa o rodinu. Teraz je tu možnosť výberu a veľká perspektíva. Pred rokom 1989 nebolo možné sa realizovať inak, nebolo možné cestovať atď. Ľudia utekali do svojej intimity, preto napríklad došlo k veľkému rozmachu chatárenia. Platila absolútna nesloboda jedinca aj čo sa týka trávenia voľných chvíľ. Všetci ľudia trávili čas podobne, ako podľa nejakého modelu. Napriek tomu sme však na seba navzájom mali relatívne veľa času a práve na chatách a chalupách, na výletoch či prázdninách u babičky alebo s rodičmi sme prežili mnoho zlatých chvíľ, ktoré si pamätáme dodnes.
Spoločenské zmeny, ktoré nastali po roku 1989, mali potom veľký vplyv aj na pôrodnosť a potratovosť. Rok 2009 bol na Slovensku najnižší počet umelého prerušenia tehotenstva za posledných päťdesiat rokov. Zaradilo sa tým medzi vyspelé krajiny. Na Slovensku tiež klesala sobášnosť a stúpla rozvodovosť. Ďalšou zmenou je tiež starnutie populácie, ktorá je daná menším počtom detí.
Niektoré problémy, ktoré vyvstali v posledných 20 rokoch, sa pred rokom 1989 navyše ani neriešili a začína sa o nich diskutovať až dnes. Medzi ne patrí napríklad domáce násilie. Je to problém, ktorý sa vinie celou históriou, o ktorom sa však predtým nediskutovalo.
Zmeny v štruktúre a vnímaní rodiny
Na Slovensku došlo k veľkému nárastu jednorodičovských rodín, čo býva v 90% väčšinou rozvedená matka s dieťaťom. Toto však nie je voľba samotnej ženy, že by chcela žiť sama, ale toho, že si s manželom nerozumeli a rozviedli sa.
Dieťa má v dnešnej dobe ďaleko väčšiu hodnotu než tomu bolo skôr. Je to predovšetkým preto, že detí je menej a preto sa ich prítomnosť cení viac.
Katolícky zameraní ľudia hovoria, že v dnešnej dobe je rodina v kríze a že je to jej koniec. Ale je to inak. Rodina sa neustále vyvíja a mení, hlavne jej charakter. Hodnota rodičovstva pretrváva. Treba len tieto zmeny akceptovať a dokázať si na svoje zlaté chvíle urobiť čas i vo chvíli, kedy ho máme málo.
