Veľká noc patrí na Slovensku bezpochyby k najvýznamnejším sviatkom v roku a neodmysliteľne sa spája so symbolom nového života. Veľkonočným sviatkom predchádza obdobie pôstu. V jeho závere sa najmä gazdinky zapodievajú prípravou na sviatky – vyzdobujú domácnosti a pripravujú sviatočné menu. Či už prežívame veľkonočné sviatky viac alebo menej tradične, všetci sa dozaista tešíme na množstvo typických veľkonočných zvykov a dobrôt, na stretnutia v rodinnom kruhu, posedenia s priateľmi, či skoré jarné prechádzky v zobúdzajúcej sa prírode. Mnoho veľkonočných tradícií sa dodnes zachováva, veľa z nich však postupne mizne a stráca svoj význam. Aké sú teda typické zvyky a tradície Veľkej noci? Okrem odpovede na túto otázku sme pre vás pripravili nové nápady sviatočného stolovania a receptové tipy spestrené o veľkonočné produkty Penam a HYZA.

„Veľkonočná matematika“

Termín Veľkej noci v porovnaní s Vianocami nie je stály a mení sa z roka na rok. Veľká noc však každoročne pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, čo je vždy po 21. marci. Veľkej noci predchádza 40-dňový pôst, ktorý začína Popolcovou stredou. Pôstny čas má šesť nedieľ. Tou poslednou je Kvetná nedeľa a začína ňou pre kresťanov Veľký týždeň, ktorého hlavnými sviatkami sú Zelený štvrtok (pripomenutie Ježišovej poslednej večere), Veľký piatok (ukrižovanie a pochovanie Ježiša Krista), Biela Sobota a vyvrcholením sviatkov je Veľkonočná nedeľa (zmŕtvychvstanie Ježiša Krista).

Význam veľkonočných sviatkov

Veľká noc patrí k najstarším sviatkom prichádzajúcej jari a možno povedať, že ju slávia všetci. Veľkonočné sviatky alebo Pascha je židovským i kresťanským sviatkom. Kresťania si pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista, pre židov je zasa sviatkom odchodu z egyptského zajatia a Božej pomoci. Odpradávna je však tento sviatok spojený s rozličnými zvykmi a mnohé z nich pochádzajú ešte z predkresťanských čias  - napríklad  svätenie zelene, vody, zapaľovanie ohňa alebo svätenie potravín. Tieto tradície sú neodmysliteľnou súčasťou Veľkej noci, viažu sa k pôstu a k obdobiu Veľkého týždňa.

Už naši predkovia dodržiavali pôst, ktorý bol pre nich ideálnym odľahčovacím obdobím po vianočnom, novoročnom a fašiangovom hodovaní. Začiatok pôstu symbolizuje Popolcova streda, ktorá sa ľudovo zvykla nazývať i krivá alebo škaredá. V minulosti predstavoval pôst koniec hodovaniu a zábavám. Ľudia jedávali najmä múčne jedlá, kaše, zemiaky, strukoviny, sušené ovocie, jednoduché polievky a omáčky, veľmi sa využívala aj kvasená kapusta – z dnešného pohľadu ideálna kombinácia pre zdravú výživu a redukčnú diétu. Dnes je pôst pre kresťanov najmä duchovnou prípravou na veľkonočné sviatky.

Tradície „Veľkého týždňa“

Zvyky Veľkého týždňa kopírovali udalosti odohrávajúce sa v kostoloch. V kostole sa na Kvetnú nedeľu posväcujú vŕbové vetvičky – bahniatka, ktoré sa považujú za symbol znovuzrodenia. Na Zelený štvrtok sa v minulosti zaväzovali zvony a nezvonilo sa až do Bielej soboty. Dovtedy sa používali rôzne rapkáče, s ktorými chodili chlapci po dedine a odháňali zlé sily. Tento motív sa preniesol až do súčasnosti, keď počas cirkevných obradov znie práve zvuk rapkáčov.

Voda predstavovala najmä očistnú funkciu. Ľudia sa od Zeleného štvrtka do Bielej soboty  umývali v rieke pred východom slnka a časté bolo aj brodenie koní v riekach. Na Zelený štvrtok zvykli gazdinky variť „zelené“ jedlá, ktoré mali zabezpečiť zdravie a sviežosť, zároveň symbolizovali postenie sa. Veľký piatok bol dňom prísneho pôstu, keď sa jedol len chlieb a pila voda. Veriaci týmto spôsobom vyjadrovali smútok nad ukrižovaním Ježiša Krista. Pôst Veľkého piatka sa dodržiava dodnes, ľudia sa majú najesť trikrát do dňa, len raz však dosýta, z jedálnička sa vynecháva mäso. Aj tento deň sa vyznačoval v minulosti svojimi charakteristickými osobitosťami. Ľudia ho považovali za priaznivý na uzdravovanie a hojenie rán, preto si napríklad strihali vlasy, značkovali zvieratá alebo štepili ovocné stromy.

Biela sobota sa niesla v znamení príprav obradných jedál, ktoré sa posväcovali v kostole. Aj dnešné gazdinky pripravujú práve v tento deň veľkonočné dobroty a vyzdobujú domácnosti halúzkami s navešanými vajíčkami, kuriatkami, zajačikmi – tiež symbolizujúcimi jar a nový život. Veľkonočné jedenie sa vyznačovalo rovnakými znakmi ako štedrovečerné. Vyžadovalo si prítomnosť celej rodiny a predstavovalo hojnosť po dlhom období pôstu. Sobota po západe slnka a nedeľa sa už nesú v znamení zmŕtvychvstania Ježiša Krista.

Západniarky šibané, východniarky polievané

Veľkonočný pondelok je deň v znamení veselej šibačky a polievačky. Kým na západnom Slovensku sú dievky a ženy zvyčajne šibané, východniarky si to odnesú viac v podobe polievačky. Odmenou pre chlapcov sú vajíčka v rôznych farebných vyhotoveniach a sladké dobroty. Vajíčko predstavuje najmä zrodenie a kontinuitu života a je najdôležitejším symbolom veľkonočných sviatkov. Symbolom Veľkej noci je tiež zajačik, ktorý k nám prenikol až v posledných rokoch z germánskych krajín. Ak chcete šibačov pohostiť, ponúknite ich Veľkonočnými vajíčkami Penam. Kolekcia obsahuje pečivo v tvare vajíčok v 4 príchutiach: latté macchiatto, banán, pistácia a vaječný likér. Ak chcete šibačov za šibanie odmeniť, pribaľte im k výslužke Baránkove perníčky Penam s ríbezľovou náplňou. Šibači sa k vám po ich ochutnaní o rok určite vrátia.

Veľkonočné hodovanie

I keď sa veľkonočné sviatočné menu líši v každom regióne, väčšinou v ňom nájdeme údenú šunku, biele pečivo podobné vianočke, vajíčka, syry a koláče najrozmanitejšieho druhu. V mnohých oblastiach Slovenska dodnes pretrváva zvyk posväcovania jedál. Gazdinky prinášajú na Bielu Sobotu veľkonočné pokrmy na posvätenie v košíkoch do kostolov. Na týchto jedlách si potom spoločne pochutnávajú v rodinnom kruhu.

Aj v  jednotlivých pokrmoch Veľkej noci nájdeme symboliku ešte z predkresťanských čias. Kruhové koláče znázorňujú Slnko, celistvosť rodiny a prosperitu, symbolom hojnosti je hydina a z nej pripravené dobroty. Zdraviu zodpovedá cesnak a sladkému životu med. Z nápojov sa na Veľkú noc konzumovala najmä pálenka a víno.

Pre odľahčenie typického ťažkého menu veľkonočných sviatkov vyskúšajte napríklad Morčaciu šunku Admirál značky HYZA alebo Kuraciu rolku údenú tiež značky HYZA. Obe sú zdravšou alternatívou pri príprave veľkonočných obložených mís a navyše sú vhodné i pre celiatikov. Počas veľkonočných sviatkov je zvykom jedávať aj sladké pečivo. Vyskúšajte Sviatočný bochník Penam, ktorý vás prekvapí svojím netradičným zložením - cereálnym cestom, sušeným ovocím a celými lieskovými orechmi. Je poliaty bielou polevou a posypaný mandľovými lupienkami.

Ak sa chcete blysnúť v roli hostiteľa a vyčarovať chutnú veľkonočnú misu, oceníte Kuraciu šunku DE LUXE údenú značky HYZA, ktorá vďaka vysokému podielu kuracieho mäsa i výborne chutí. Tí, ktorí aj počas sviatkov plánujú dbať o svoju štíhlu líniu, si môžu vychutnať Kuraciu šunku SENÁTOR HYZA s nízkym obsahom tuku, príjemnou vôňou a skvelou chuťou.