Falšovanie sa už dávno netýka výhradne luxusného tovaru a doplnkov. K typickým falzifikátom nepatria len „zaručene pravé“ rolexky od podozrivého obchodníka na ulici či „vuittonka“ z tržnice. Falšovanie značkového tovaru je dnes lukratívny obchod, ktorý každý rok spôsobí globálnej ekonomike a spoločnosti škody okolo 775 miliárd dolárov. Do roku 2015 sa podľa odhadov škody zvýšia na 1,7 triliónov dolárov.[1] Falšovanie sa nevyhýba ani odvetviam ako je automobilový priemysel, kozmetika alebo informačné technológie. 

Kriminálne štruktúry, ktoré stoja za výrobou a distribúciou nelegálneho tovaru, využívajú veľmi nízku pravdepodobnosť trestného stíhania za tieto aktivity. Pretože ide o veľmi lukratívny obchod, falšovatelia svoje aktivity rýchlo rozširujú. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj by ste len veľmi ťažko hľadali krajinu, ktorá nie je zasiahnutá výrobou nelegálneho tovaru, jeho predajom a rozsiahlymi ekonomickými dôsledkami - napríklad v podobe ušlých daňových výberov a strát na trhu práce. Len krajiny G20 prichádzajú v dôsledku falšovania približne o 2,5 milióna pracovných miest.[2] 

Ešte vážnejšie je riziko, ktoré falzifikáty predstavujú pre  koncových používateľov. Ich majetok môže byť poškodený v dôsledku použitia nekvalitných materiálov a komponentov s minimálnou alebo úplne chýbajúcou kontrolou kvality. Len v ekonomikách krajín G20 dochádza k ďalším stratám v rádovo 100 miliónoch eur v dôsledku nutnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť ľuďom, ktorí sa zrania pri manipulácii s nebezpečnými falzifikátmi.[3]

Svetové spoločenstvá proti falšovaniu a pirátstvu, akým je napríklad i Business Action to Stop Counterfeiting and Piracy (BASCAP), mobilizujú iniciatívy popredných svetových značiek s cieľom osvetovo vzdelávať firmy aj širokú verejnosť o tom, aké spoločensky nebezpečné falzifikáty sú. Organizácia BASCAP tiež aktívne spolupracuje a delí sa o svoje bohaté skúsenosti s touto problematikou s medzinárodnými aj národnými orgánmi v oblasti odhaľovania falzifikátov, rozbíjania falšovateľských štruktúr a zatýkaní falšovateľov.

Spoločnosť HP, ktorá je aktívnym členom BASCAP, si je dobre vedomá nebezpečnosti falšovania značkových produktov. HP, najväčší svetový dodávateľ spotrebného materiálu a zariadení pre digitálne spracovanie obrazu, aktívne chráni svojich zákazníkov, ktorých si veľmi váži.  Pred rizikami falšovaného spotrebného materiálu chráni obchodných partnerov aj svoje nemalé investície do výskumu a vývoja technológií tlače a digitálneho spracovania obrazového materiálu. V krajinách EMEA, t.j. v Európe, na Strednom východe a v Afrike, má tento trh hodnotu takmer 30 miliárd eur.[4] 

Snaha spoločnosti HP chrániť svojich obchodných partnerov aj zákazníkov je pochopiteľná, pretože dôsledky falšovaného spotrebného materiálu sú značné:

Úspora verzus kvalita:

Falšovaný tovar nie je v konečnom dôsledku lacnejší, aj keď sa to tak na prvý pohľad môže zdať. Falzifikáty často nedosahujú kvalitu a presnosť originálu a výsledná tlač má  tak horšie vlastnosti. Pripočítajte k tomu vyššie riziko poškodenia tlačiarne či úniku náplne a s tým súvisiace prepadnutie záruky – a prípadná „úspora“ už nevyváži možné straty. 

Životné prostredie:

Výroba falšovaného spotrebného materiálu nepodlieha prísnym ekologickým štandardom a kontrolám, ktorými sa musia riadiť legitímni výrobcovia. Nekvalitná tlač, vyššie riziko tlačových defektov a únikov náplne tiež často spôsobujú neúmerný odpad papiera. 

Falšovaný tovar sa tiež samozrejme nekvalifikuje pre rôzne zberné a recyklačné programy legitímnych výrobcov. Od roku 1991 spoločnosť HP celosvetovo recyklovala v rámci svojho programu HP Planet Partners 320 miliónov originálnych tonerových a atramentových kaziet pre tlačiarne HP LaserJet a HP Inkjet.

Právne dôsledky:

Firmy, ktoré používajú falšovaný spotrebný materiál, sa vystavujú trestnému postihu a pomáhajú, či už vedome alebo nevedome, svojimi peniazmi financovať trestnú činnosť. Legitímni dodávatelia ako HP v spolupráci s miestnymi úradmi stíhajú výrobcov a distribútorov falšovaného tovaru. Sankcie v trestnom konaní v danej krajine môžu byť veľmi tvrdé. Úrady v Moskve napríklad v roku 2010 zaznamenali historicky najúspešnejší zásah proti falšovateľom spotrebného materiálu v Rusku od začatia programu HP Anti-counterfeiting Programme EMEA. Po rozsiahlom vyšetrovaní, ktorého sa zúčastnila aj spoločnosť HP, polícia zaistila viac ako 260 000 falzifikátov, ktoré pochádzali z falšovateľskej siete tvorenej niekoľkými subjektmi.[5]

Napriek tomu, že odhaľovanie falšovaného tovaru je potrebné a úspešné, samo o sebe nestačí. Spoločnosť HP za posledné štyri roky asistovala v krajinách  EMEA pri zaistení takmer deviatich miliónov kusov falšovaného spotrebného materiálu a komponentov.[6] HP a ostatní členovia BASCAP a ICCE (Imaging Consumables Coalition of Europe, Middle East and Africa) vedia, že rovnako dôležitá je aj osveta a vzdelávacie kampane, prostredníctvom ktorých sa znižuje dopyt po falzifikátoch a zvyšuje sa povedomie o spoločenských rizikách falzifikátov. HP aktívne vzdeláva svojich klientov a partnerov o tom, ako sa vyhnúť falšovanému spotrebnému materiálu.

S tým, ako sa zákazníci učia rozlišovať originálny tovar od potenciálnych falzifikátov a stále viac chápu ďalekosiahle negatívne dôsledky kupovania imitácií značkového tovaru, budú podľa prieskumov vyhľadávať tovar, ktorý je originálny a autentický.

Nedávno publikovaná štúdia odhalila, že viac ako dve tretiny respondentov spomedzi zákazníkov (70 %) sa domnievajú, že od používania falzifikátov ich odradí hrozba ohrozenia zdravia; veľké percento zákazníkov (54 %) odradí perspektíva vyhodených peňazí, nekvalitné služby (54 %) a riziko poškodenia osobného majetku (59 %).[7] Výrobcov značkových produktov možno poteší, že ľuďom bránia nakupovať falzifikáty aj morálne dôvody. Celých 79 % britských zákazníkov napríklad vedome nekúpi falzifikát, pretože by to znamenalo napomáhanie financovania trestnej činnosti.[8]

Vo svete, kde platí, že nie vždy sú veci také, akými sa javia, sa rozhodne oplatí predložené informácie neignorovať, ale naopak, venovať im plnú pozornosť.