Človek nemá čakať, až mu jeho želania ostatní prečítajú z očí. Má sa naučiť poprosiť o láskavosť. Pri prosbe nesmiete mať pocit, že vás niekto odsúdi. Intonácia vášho hlasu musí zodpovedať prosbe, nie rozkazu alebo výčitke. Odmietnutie nie je dôvodom na zlosť, nenávisť a nesmie vás odradiť od ďalších prosieb. Málokto vás odmietne, ak dokážete formulovať svoje želania jasne jednoducho a neprekročíte mieru svojich požiadaviek. V partnerskom vzťahu sa stáva, že žena kladie svoje prosby a požiadavky plná úzkosti a strachu z odmietnutia. Týmto spôsobom kladené prosby ostávajú zväčša nevyslyšané. Človek, ktorý žiada o láskavosť, musí byť presvedčený o tom, že tú láskavosť chce, potrebuje a zaslúži si ju. Ďalšou brzdou je strach z toho, že nás budú ľudia kritizovať, ak všetko nezvládneme sami. Pre mnohých znamená kritika stratu vysokej mienky o svojej osobnosti a tým rozbitie celého svojho hodnotového rebríčka. Kritiku dokonca vo svojom vnútri považujú za svoje napadnutie. Za výzvu do boja. Odtiaľ je už iba krôčik k agresivite, pretože keď sa cítime ohrození, radšej zaútočíme. A tak sa, najmä v partnerských vzťahoch, môže prosba o pomoc stať zárodkom nepeknej hádky. Razantná kritika partnera ako odpoveď na jeho narážky nám síce vyrieši problém s nahromadenou agresivitou, ale nenaučí nás ako žiadosťou o láskavosť, aby sme získali viac času alebo životného priestoru pre seba.