Sladidlá hrajú dôležitú úlohu pri každodennom výbere potravín a nápojov. Viaceré výskumy potvrdzujú, že pri každodennej konzumácií uprednostňujeme skôr sladkú chuť. Už v minulosti hľadali naši predkovia sladké jedlá a nápoje, preto táto genetická informácia silno ovplyvňuje náš súčasný výber. Ako však riešiť situáciu, keď sa potrebujeme sladkostiam a sladkým nápojom na čas vyhnúť? Či už je to kvôli diéte alebo kvôli zdravotným ťažkostiam, nízkokalorické sladidlá pomáhajú znížiť množstvo prijatého cukru a kalórií. Obmedzujú príjem sacharidov a zároveň zachovávajú sladkú chuť. Jedným z najnovších celosvetových nízkokalorických sladidiel je aj prírodné sladidlo z rastliny stévia.

Ako najčastejší dôvod, prečo spotrebitelia používajú nízkokalorické sladidlá, ľudia uvádzajú, že chcú ostať v lepšej zdravotnej kondícií. Náhradné sladidlá sú v priemere stokrát sladšie ako cukor. Môžu tak nahradiť veľké množstvo prijatého repného cukru a tým aj znížiť množstvo prijatých kalórií. Nízkokalorické sladidlá tiež neovplyvňujú hladinu glukózy v krvi a nespôsobujú inzulínovú odpoveď. Je možné ich využiť práve vtedy, keď sa snažíme vyhýbať potravinám s vyšším obsahom cukru, pri cukrovke a iných chorobách.

Na Slovensku patria medzi povolené nízkokalorické sladidlá aspartám, sacharín, sukralóza, acesulfam K a ďalšie. Pravdepodobne už čoskoro sa medzi ne zaradí aj vysoko čistý glykozid extrahovaný z listov rastliny stévia.

Sladidlá povolené v Európskej únii

Sukralóza patrí medzi nízkokalorické sladidlá a je až 600 krát sladšia ako stolový cukor. Objavili ju v roku 1976 výskumníci z Vysokej školy kráľovnej Elizabeth počas svojho výskumného programu s výrobcom cukru Tate & Lyle, PLC.  Sukralóza sa používa ako prísada v širokom spektre potravín a nápojov. Patrí medzi sladidlá, ktoré sú bezpečné pre celú rodinu, vrátane detí, tehotných alebo dojčiacich žien. Je povolená vo viac ako osemdesiatich krajinách po celom svete. Rovnako ako ostatné nízkokalorické sladidlá, aj sukralóza je vhodná pre diabetikov.

Bezpečnosť tohto sladidla skúmali viaceré štúdie a testovania. Zaoberali sa súvislosťami s viac ako 100 druhmi rakoviny, genetickými vplyvmi, rozmnožovaním a plodnosťou, vrodenými chybami, imunológiou, centrálnym nervovým systémom, metabolizmom a ďalšími oblasťami. Všetky trvali viac ako 20 rokov a v žiadnej zo spomínaných sa nepreukázali obavy o zdravie a bezpečnosť potravín ako opodstatnené.

Prijateľný denný príjem (skratka ADI - Acceptable Daily Intake) sukralózy je 15 mg na kilogram telesnej hmotnosti za deň pre deti aj dospelých. Je to veľmi dôležitá hodnota z hľadiska bezpečnosti použitej látky. ADI  je určený v miligramoch na kg telesnej hmotnosti a predstavuje množstvo, ktoré je bezpečné pre konzumáciu každý deň po celý život bez citeľného rizika pre zdravie.

Sukralóza neovplyvňuje tráviaci proces a nehromadí sa v tele. Po použití prechádza drvivá väčšina tráviacim systémom bez zmeny. Malé množstvo sukralózy sa vstrebáva, nie je však metabolizované, a preto sa rýchlo vylučuje močom.

Sacharín bol objavený pred viac ako storočím a ako nízkokalorické sladidlo sa používa už viac ako sto rokov. Najviac sa toto sladidlo používalo v dôsledku nedostatku cukru počas druhej svetovej vojny v Európe. Je približne 300 krát sladší ako stolový (repný alebo trstinový) cukor.

Je bezpečný pre všetky populácie, vrátane detí, tehotných a dojčiacich žien. Je povolený vo viac ako 100 krajinách po celom svete, vrátane Slovenska. Bezpečnosť sacharínu bola preskúmaná viacerými štúdiami a je považovaný za bezpečný. Sacharín bol predmetom rozsiahlych vedeckých výskumov viacerých inštitúcií, medzi inými aj Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA). Testy a štúdie realizovali zdravotnícke orgány na všetkých vekových kategóriách a potvrdili bezpečnosť sacharínu. 

V dnešnej dobe sa sacharín používa ako nízkokalorické sladidlo do rôznych jedál a nápojov bez cukru a zároveň ako sladidlo do pečených výrobkov, džemu, žuvačiek, kandizovaného ovocia a cukríkov. Obsahujú ho aj dezertné polevy, šalátové dresingy, kozmetické produkty, vitamíny a liečivá.

Prijateľný denný príjem (ADI) sacharínu je 5 mg na kilogram telesnej hmotnosti pre deti a dospelých.

Aspartám je nízkokalorické sladidlo, ktoré je 200 krát sladšie ako cukor, preto je na sladenie potravín potrebné veľmi malé množstvo. Energetický príjem zo stravy sladenej aspartámom je zanedbateľný. Napríklad 190 mg aspartámu (približne 1 kalória), má rovnakú sladiacu silu ako 40 gramov cukru (160 kalórií).

Aspartám je bežný pre všetky populácie, vrátane detí, ľudí s cukrovkou a tehotné a dojčiace ženy. Výnimkou sú iba ľudia s nezvyčajnou a zriedkavou chorobou - fenylketonúriou, ktorí nemôžu metabolizovať fenylalanín. Mali by sa vyvarovať všetkých potravín, ktoré obsahujú túto aminokyselinu.

V roku 1965 bol aspartám objavený po prvý raz, pričom ho v Amerike schválili v roku 1981. Odvtedy sa používa na sladenie potravín a nápojov vo viac ako 100 krajinách po celom svete. Patrí k jednej z najviac preštudovaných zložiek potravín. Jeho bezpečnosť rozoberá viac ako 200 vedeckých štúdií, pričom sa používa vo viac ako 6000 produktoch po celom svete.

Aspartám nájdeme ako stolové sladidlo a ako najčastejšie sladidlo v nízkokalorických nápojoch, suchých zmesiach, žuvačkách, cukríkoch, želatíne. Obsahujú ho tiež dezertné zmesi, pudingy, výplne, mrazené dezerty a jogurty.  Tiež sa používa na sladenie niektorých liečiv, ako napríklad vitamínov alebo kvapiek proti kašľu.

Prijateľná denná dávka (ADI) je 40 mg na kilogram telesnej hmotnosti za deň pre deti aj dospelých.

Acesulfam K je až 200 krát sladšie ako cukor (sacharóza). Má čistú, ľahko rozoznateľnú chuť, vynikajúcu stabilitu pri vysokých teplotách a dobrú rozpustnosť. Acesulfam K zaisťuje synergický efekt pri sladení v kombinácii s ďalšími nízkokalorickými sladidlami ako je sukralóza a aspartam. Použitie zmesí s nízkym obsahom kalórií pomáha nielen dať potravinám väčšiu sladkú chuť, ale aj znižuje celkové množstvo potreby sladidiel.

Výrobky sladené sladidlom acesulfam K sa používajú v 90-tich rôznych krajinách v tisícoch potravín a nápojov. Môžeme ich nájsť ako stolové sladidlo. Používa sa tiež do dezertov, pudingov, pečiva, nealkoholických nápojov, cukroviniek a konzervovaných potravín. Nájdeme ho v aj v prípravkoch ústnej hygieny a farmaceutických produktoch.

Acesulfam K je používaný v Európe od roku 1983 a v Spojených štátoch od roku 1988. Ako univerzálne sladidlo bolo schválené v roku 2003. Prijateľný denný príjem (ADI) je 9 mg na kilogram telesnej hmotnosti za deň u detí aj dospelých.

Čo je to Stévia?

V poslednej dobe sa v európskych inštitúciách čoraz viac diskutuje o novom možnom sladidle. Je ním extrakt zo stévie. Odkiaľ pochádza tento sladký ker?

Ker z rodiny chryzantéma pochádza z Paraguaju. Má dlhú históriu siahajúcu až ku pôvodným obyvateľom Južnej Ameriky. Odborníci na rastliny jeho výhody už dlhé roky poznali a v podobe sušených lístkov využívali na sladenie nápojov. Medzi hlavné výhody extraktu zo stévie totiž patrí fakt, že je až 200 krát sladší ako cukor. Preto stačí naozaj malé množstvo, aby ste vytvorili sladkú chuť bez kalórií navyše.

To znamená, že výrobky sladené touto rastlinou nemusia pridávať energiu navyše, sú prírodné, a tým aj podporujú zachovanie telesnej hmotnosti. Môžeme si dopriať sladkú chuť bez toho, aby sme mali radikálnu diétu. Je však dôležité správať sa pri jedení rozumne a zostať fyzicky aktívny.

Aký je jej doporučený denný príjem?

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín prišiel k záveru, že prijateľný denný príjem (ADI) extraktov zo stévie vyjadrený ako steviolové ekvivalenty je 4 mg na kilogram telesnej hmotnosti za deň. Nemal by byť prekročený u detí ani u dospelých. Neznamená to však, že je stévia nebezpečná a nemali by sme ju konzumovať. Je dôležité si uvedomiť, že na svete sa používa už viac ako 25 rokov. Počas tejto doby boli publikované viaceré štúdie, ktoré preukázali bezpečnosť tejto rastliny.

Stévia je povolená v mnohých krajinách, vrátane USA, Kanady, Francúzska, Mexika, Japonska, Kórey, Číny, Ruska, Austrálie, Argentíny, Nového Zélandu, Kolumbie, Peru, Paraguaj, Brazílie, Švajčiarska a v ďalších krajinách.

„Výrobcovia potravín začnú pravdepodobne už v blízkej budúcnosti pri výrobe nízkoenergetických („light“) a diabetických potravín a nápojov používať nové formy prírodných sladidiel, akým je napríklad extrakt zo stévie. Toto prírodné nízkokalorické sladidlo obohatí doterajšiu ponuku a bude vítaným doplnkom v segmente dietetických potravín. Uvítajú ho nielen ľudia s cukrovkou alebo obezitou pri redukčnom stravovaní, ale aj všetci tí, ktorí v rámci vyznávania zdravého životného štýlu chcú mať optimálnu telesnú hmotnosť pod kontrolou,“ uviedol odborník na obezitu, výživu a zdravý životný štýl MUDr. Peter Minárik.

Bezpečnosť stévie

Bezpečnosť extraktu zo stévie a jeho zaradenie medzi univerzálne sladidlá je stanovená na základe dlhej histórie vedeckého skúmania. Používaniu vo viacerých krajinách na celom svete predchádzalo viac ako 25 rokov vedeckých štúdií, ktoré sa zaoberali nielen sladkou chuťou v listoch tejto rastliny, ale aj dôslednými a komplexnými vedeckými hodnoteniami. Očakáva sa, že do konca roka 2011 bude schválené používanie tohto sladidla aj v Európskej únii. Limity pre používanie steviolových glykosidov (vyjadrené ako steviolové ekvivalenty) pritom EÚ stanovila na 80 mg/l pri ochutených nealkoholických nápojoch a 100 mg/l pri ovocných nektároch.

„V mnohých nápojoch, sladkostiach, cukrovinkách, potravinách pre diabetikov, v zmrzline, sa nachádzajú nízkokalorické sladidlá. Neberme ich ako nutné zlo, lebo majú svoje benefity, aj keď sa o ich bezpečnosti opakovane vedú stále diskusie. Siahnu po nich totiž nutne chorí ľudia, diabetici, ale aj tí, ktorí chcú prijať menej kalórií klasickými cukrami v strave. Určitú opatrnosť treba zachovať pri deťoch a tehotných ženách, pretože ich príjem je limitovaný maximálnou dennou dávkou v strave. Napokon všetky u nás používané sladidlá boli schválené príslušnými zodpovednými inštitúciami,“ uviedol primár MUDr. Miloš Bubán a zároveň dodal: „V poslednom čase sa do popredia namiesto nízkokalorických sladidiel stále viac dostávajú trstinový cukor, javorový cukor a melasa. Výhodou je, že sú to prirodzené prírodné látky so sladkou chuťou, s obsahom vitamínov a minerálnych látok a stopových prvkov.“