lady.sk
AKLINIK B 468X60

 
Napíšte nám svoje otázky, pripomienky, návrhy, nápady, požiadavky na redakcia(`na`)lady.sk
 
PRIHLÁSENIE


  Zapamätať heslo

Nová registrácia
Zabudnuté heslo

Registráciou získavate ochranu mena v poradni a v komentároch k článkom.
 
PORADŇA

Dnes pribudlo:
0 tém, a 2 reakcií.
Včera pribudlo:
0 tém, a 1 reakcií.

 
Z ARCHÍVU
 
Sobota, 21. December, , Dnes oslavuje Bohdan
  KATALÓG Informácie    Pridať firmu 
Móda, módne odevy, bielizeň Obuv, kabelky Módne doplnky, klenotníctva Kozmetika, parfuméria Skrášľovacie salóny, služby, pobyty Zdravie, výživa
Kolekcie 2011/2012 - The Best of Makyta

  Spracoval(a) : Zuzana
Dátum : 25.11.2011
späť
Späť

Poslať
 

prezentuje kolekcie jeseň – zima 2011/2012, spojenie vysokého krajčírstva, kvalitných materiálov s využitím moderných technológií. Kolekciu tvoria tri línie.

Prvá predstavuje vlajkovú loď Makyty – vlnené plášte a paletá. Šestnásť plášťov je rozdelených do štyroch skupín. Prvú tvoria romantické kabátiky inšpirované 50. rokmi minulého storočia so zmenšenými fazónkami a krinolínou v dolnej časti. Kde-tu sa objavuje koža a módna kožušina, farebnosť čistá ako sneh – biela, smotanová, ťavia a ako akcent čierna. Druhá skupina sú vysoko elegantné atypické plášte, vo farebnosti už nachádzame fuksiou, z materiálov prekvapí krajka.Tretia skupina reaguje na módnosť kovových prvkov – zlaté nity, kombinuje dva až tri odtiene na jednom plášti. Jej nositeľkou je žena akéhokoľvek veku, ktorá miluje módu. Posledná štvorica plášťov je určená milovníčkam pravej kožušiny. Chanelovský kostým, s neodmysliteľnou kombináciou aktuálne trendových kožušín, sa stal základom pre druhú líniu kolekcie. Dokonale strihnuté saká, šaty doplnené krátkymi bundičkami, vyhotovené v úpletoch či chanel materiáli, rafinovane umožnujú, aby žena akejkoľvek konfekčnej veľkosti pôsobila úchvatne. Sivú, čiernu a béžovú prežiaruje fuksiová či fialová, nechýba ani trendový zvierací motív.

Saká odkazujúce na pánske smokingy so zamatovou chlopňou, čierne, zlaté a fuksiové satény či splývavé hodváby – to je posledná línia, zvaná „malé spoločenské“. Kombinácia šiat a nohavíc, zdobné detaily na rukávoch a náprsných vreckách – Swarovského krištále, gombíky či trblietavé zlaté a ružové materiály v detaile umožňujú rôzne spôsoby využitia.

Makyta zostáva verná už vyše 70 rokov svojej nositeľke – dáme, ktorá vždy bude priekopníčkou elegancie a štýlu bez ohľadu na profesiou, vek či geografické súradnice.

L´IMPERATRICE – Cisárovná

Makyta by Boris Hanečka predstavuje kolekciu 8 autorských originálov večerných spoločenských šiat talentovaného slovenského tvorcu, ktorá vznikla v spolupráci dizajnéra a vývojovej dielne Makyty. Spojenie vizionára s dokonalým technickým spracovaním textilného koncernu prináša dych vyrážajúcu pastvu pre oči. Predĺžená silueta – zameraná na zúžený pás a boky, s objemom vo vlečke šiat, ktoré sú splývavé a od kolien rožšírené – vzdáva hold byzantskej cisárovnej Teodore, rovnako ako novodobým imperátorkám Sissi či Eugénii. Dizajnér priznáva inšpiráciu rovnomennou tarotovou kartou, ako aj slávnou fotografiou – Večierok v Ruritánii, ktorá sa vyznačuje typickými siluetami z konca 19. storočia v bielom vyhotovení s bohato zdobenými klobúkmi.

Hodvábny šifón, zamat či satén, tylové spodničky lemované šifónom s bohatým využitím riasenia, prekladanej čipky či aplikácie korálok. Napriek dávnym inšpiráciám kolekcia sleduje aktuálne trendy aj svojou farebnosťou. Oriešková ružová, pudrová, odtiene hnedej s efektom kovových leskov či lomené perlovou šedou striedajú v jemnej harmónii zimnej noblesy čiernu, tmavobordovú a tmavopurpurovú.

Spolupráca Boris a Makyta

„Bol som užasnutý ako každý návrhár, ktorý prešiel týmito dverami, ohromený veľkosťou fabriky a profesionalitou. Doslova v nemom úžase nad vysokou úrovňou dokonalého remeselného spracovania a perfektnou výbavou priemyselného parku, ale aj výrobou samotnou,“ popisuje Boris Hanečka svoj prvý dojem po vstupe do Makyty. „Najzaujímavejšie však pre mňa bolo prežívať zrod modelu, na ktorom pracuje mnoho ľudí naraz, čo predstavuje obrovskú rýchlosť tvorivého procesu. Ochota, záujem týchto ľudí, ich úprimné, ľudské, nadštandardné prijatie ma veľmi dojali. Som veľmi vďačný za možnosť preniknúť do dielní, zažiť proces výroby, vidieť stroje a materiály. Táto spolupráca je pre tvorcu na Slovensku ojedinelá, preto je pre každého dizajnéra neoceniteľnou skúsenosťou. Veľmi si to vážim.“

„Rozdiel v procese tvorby šiat v mojom ateliéri a vo veľkej dielni Makyty je markantný. V ateliéri sa každému prototypu venuje od začiatku do konca jeden človek. Všetko teda trvá podstatne dlhšie, práca je pomalšia. V Makyte som videl pásovú výrobu, každý človek pracoval na jednom detaile paralelne (rukáv, podšívka), nakoniec sa všetky spojili do jedného celku. Vo fabrike musíte myslieť dopredu na zásadné rozhodnutia.“

„Po uvedení témy a rozkreslení siluety som oboznámil modelárov so strihmi a realizovalo sa tzv. kaliko – čo je prvý model z pomocnej látky. Po odsúhlasení sa model vyhotovil v krajčírskej dielni už z daného ušľachtilého materiálu. Po troch skúškach na manekýnke sa realizovali detaily, ako výšivka a aplikácie.“

Boris Hanečka sa nesmierne teší, že predseda Predstavenstva Makyty Marián Vidoman vybral pre prehliadku The Best of Makyta netradičný priestor Domu kultúry v Skalici. Táto národná kultúrna pamiatka je citlivo zrekonštruovanou úkážkou prekrásnej slovenskej secesie, ktorá však dizajnérovi pripomenula vďaka trámovému stropu a maľovanej opone staré shakespearovské divadlo: „Veľmi sa teším aj ako stylista, aj ako dizajnér na skĺbenie profesionálnej módnej prehliadky európskeho typu s priestorom, ktorý vás okamžite vtiahne do svojej historickej atmsoféry s jemným náznakom folklóru. Makyta je pre mňa klasická móda pre elegantnú ženu, ktorá má zmysel pre detail. Makyta ako značka je absolútne jedinečná. V historickom odkaze, ktorý si dokázala udržať, v šikovnosti a kvalite práce slovenských ľudí a tiež v tom, ako obstála v neľahkých pomeroch doma i v zahraničí a pritom si zachovala svoju tvár a štýl,“ dodáva Hanečka.

Dom kultúry v Skalici

Secesná budova tzv. Slovenského domu patrí medzi najzaujímavejšie stavby v meste. Dodnes sa zachovala v pôvodnom stave. Pri zrode myšlienky výstavby domu stál skalický rodák, lekár, národovec MUDr. Pavel Blaho. Projekt spracoval národný umelec architekt Dušan Jurkovič, ktorý sa inšpiroval ľudovým staviteľstvom. „Kruh“ bol slávnostne otvorený v roku 1905. Niekoľko miestností v ňom bolo určených pre národopisné zbierky Dr. Blahu, ktoré sa stali základom na vytvorenie regionálneho múzea. Charakter fasády dopĺňa mozaiková dekorácia s motívmi kresieb od Mikoláša Aleša. Steny a oponu veľkej divadelnej sály zdobia maľby s figurálnou tematikou od Jozefa Úprku a Antoša Frolku. V roku 2005 sa v rámci storočnice stavby uskutočnila jej pomerne rozsiahla rekonštrukcia v interiéri aj exteriéri.

História mesta Skalica

K starobylým slovenským mestám, ktoré sa v uplynulých storočiach hrdili prívlastkom slobodné kráľovské mesto, patrí i Skalica. Jej história je dlhá a bohatá. Priaznivé životné podmienky boli dôvodom intenzívneho osídlenia územia chotára Skalice už od čias mladšej kamennej doby (4 000 rokov pred n. l.). Osídľovanie pokračovalo i v eneolite, dobe bronzovej, železnej, laténskej, rímskej, včasnoslovanskej a veľkomoravskej. Prvé písomné zmienky o existencii Skalice pochádzajú z roku 1217 a 1256.

 

Uhorský kráľ Ľudovít I. jej 6. októbra 1372 udelil výsady slobodného kráľovského mesta. Mesto dostalo právo opevniť sa hradbami, obyvateľstvo bolo oslobodené od platenia daní a iných poplatkov, tovar Skaličanov bol oslobodený od tridsiatku a mýta v celom kráľovstve. Mestu bolo udelené právo usporadúvať týždenné a výročné trhy.
Vďaka ďalším privilégiám od Žigmunda Luxemburského a jeho nasledovníkov sa stala Skalica už od prvej polovice 15. storočia významným strediskom hospodárskeho, kultúrneho a duchovného života širokého okolia. V 17. storočí počtom obyvateľov, domov, ale predovšetkým z ekonomického hľadiska patrila Skalica medzi 5 – 6 najväčších a najvýznamnejších miest Slovenska spolu s dnešnou Bratislavou, Košicami, Trnavou, Bardejovom či Prešovom. V meste vzniklo množstvo remesiel, zakladali sa cechy, prekvital čulý obchod. Chýrne v celom Uhorsku bolo predovšetkým skalické súkenníctvo, ktoré sa rozvinulo najmä koncom 18. storočia.

Skalicu preslávilo predovšetkým vinohradníctvo. Pred vyše 300 rokmi tu vinohradníci založili na spôsob remeselníckych cechov svoje združenie – Bratstvo sv. Urbana. Z tohto obdobia sú i historické pamiatky – kostolík sv. Urbana, patróna vinohradníkov, a cechový oltár sv. Urbana vo farskom kostole s erbom vinohradníkov. Dodnes sa tu vyrába veľmi kvalitné červené víno. Množstvo vinohradníckych búd ponúka možnosť „koštúfky“ tohto lahodného moku.
 

Na duchovný a spoločenský život mesta už od 15. storočia vplývalo niekoľko cirkevných rádov. Pravdepodobne od 30. rokov 15. storočia tu pôsobili františkáni, v 17. storočí k nim pribudli karmelitáni a jezuiti (v roku 1662 založili gymnázium), neskôr paulíni a od konca 18. storočia milosrdní bratia. Okrem šírenia kresťanskej viery napomáhali rozvoj kultúry a vzdelanosti.
 

Zdroje: Makyta a.s., Boris Hanečka, www.skalica.sk


Diskusia k článku:

Príspevok :
Autor :
E-mail :
Prispievate ako neregistrovaný používateľ. Prihlásiť sa môžete v ľavom stĺpci.
NAJČÍTANEJŠIE
 
REKLAMA
BIOTRUE banner 109 sutaz
 
REKLAMA
 
PARTNERI
Slovensky paraolypijsky vybor
 
NAJNOVŠIE
 
HĽADAŤ

v článkoch
v poradni
v katalógu
 
 
(c)2016 Fornet. Všetky práva vyhradené. redakcia(`na`)lady.sk
Nezodpovedáme za obsah príspevkov pridaných zvonku!!!