Do slovenských domácností pribúda čoraz viac štvornohých miláčikov. Odborníci však varujú! Vedeli ste, že práve zvierací člen rodiny môže byť zdrojom zdĺhavo liečiteľných a nepríjemných ochorení? Mať psíka alebo mačku ani zďaleka nepredstavuje problém, no pri chove treba byť opatrný a maximálne dôsledný!

Čo sú zoonózy

Reč je o chorobách, ktoré sa prirodzene prenášajú zo zvieraťa na človeka alebo naopak, z človek na zviera. V súčasnosti poznáme asi 200 druhov takýchto chorôb, pričom ich pôvodcom môže byť vírus, baktéria, huba, v niektorých prípadoch však aj parazit. Z tých najznámejších, ktoré už na seba v minulosti upozornili, sú to napríklad mor, besnota, vtáčia chrípka, lymská borelióza alebo toxoplazmóza.

Zoonózy sa považujú za nebezpečných nepriateľov. Príznaky týchto chorôb sú veľmi ťažko včas rozpoznateľné. Človek infikovaný takouto chorobu môže mať príznaky chrípky s horúčkou alebo kašľom. K ďalším možným príznakom patria aj bolesti brucha, hnačky, zvracanie alebo zmeny na pokožke.

Rizikové skupiny

Ø  DETI. Choroby prenosné zo zvieraťa na človeka sú najčastejšie zaznamenané u detí. Výnimkou nie sú ani tie menšie, dojčatá. Prítulné zvieratá si ich pozornosť získavajú okamžite. Na druhej strane, deti bývajú veľmi spontánne a lásku k chlpatému kamarátovi prejavujú neraz aj bozkom či objatím. Práve tieto momenty bývajú zbytočnou príčinou infekcie.

Ø  TEHOTNÉ ŽENY. Obyčajne platí, že nákaza sa končí momentom, ako sa choroba prenesie zo zvieraťa na človeka. Ďalej, z jedného na ďalšieho človeka, už neprechádza. Výnimkou sú ale nastávajúce mamičky. Pre tehotnú ženu a pre dieťa, ktoré čaká, je kontakt s nakazeným zvieraťom veľkým nebezpečenstvom. Preto sa počas tohto obdobia radšej odporúča obmedziť kontakt so zvieratami.

Ø  ĽUDIA S OSLABENOU IMUNITOU. Prirodzená obranyschopnosť týchto ľudí je dlhodobo nabúraná, čo uľahčuje samotný prenos infekcie.

Dermatofytóza ako mykotický druh zoonóz

Nepríjemnými mykózami a rôznymi chorobami kože netrpí len ľudia, ale aj zvieratá. Jednou z ťažko rozpoznateľných chorôb je aj dermatofytóza - problémy kože, ktoré môžu byť prenosné na človeka, a ktoré nie sú v poslednom období vôbec ojedinelé.

Dermatofytóza u človeka

„Dermatofytózy predstavujú samostatnú skupinu kožných zápalových chorôb nereagujúcich na protizápalovú ani antibiotickú liečbu, preto rozpoznanie príčiny zápalu je dôležité pre správne liečenie a protiepidemické opatrenia,“ vysvetľuje doc. MUDr. Tibor Danilla, CSc. z Detskej dermatovenerologickej kliniky LFUK a DFNsP na bratislavských Kramároch.

„Zápalové ložiská na koži môžu mať rôznu príčinu - baktérie, vírusy, kvasinky, vláknité huby, parazity, neinfekčné zápalové ložiská z fyzikálno-chemických príčin a zápalové ložiská z porúch obranných mechanizmov. Vláknité huby predstavujú širokú skupinu mikroorganizmov, ktoré pre svoj rast vyžadujú dusík, uhlík, kyslík, teplo a vlhko. Tieto podmienky spĺňajú rohovinové časti  kože, a preto sa tieto mikroorganizmy tiež nazývajú keratinofilné huby. Infekcie detí spôsobené keratinofilnými hubami nie sú vzácne. Vyskytujú sa od dojčenského veku, ale častejšie sú v školskom a adolescentnom veku. Získavajú sa od chlpatých miláčikov a deti si ich často prinesú z dovolenky od voľne žijúcich mačiek,“ pokračuje Danilla. „Keratinofilné huby, ktoré sú schopné postihnúť iba rohovinovú časť hladkej kože a nechtové platničky, nie sú však schopné postihnúť vlasy. Spôsobujú choroby na stupajach,  choroby hladkej kože v záhyboch (kde je vlhko a teplo), zriedka napádajú aj iné časti tela pri poruchách obrany alebo imunosupresívnej liečbe. V anamnéze je potrebné pátrať po podobnom ochorení v rodine alebo po športových aktivitách (návštevy kúpalísk, spoločné sprchy). 

Malé čiastočky odlúčenej pokožky s hubou sa môžu uchytiť najčastejšie v medziprstových priestoroch alebo v záhyboch a tam spôsobiť chorobné prejavy. Iné druhy sú schopné postihnúť pokožku,  nechty a aj vlasy – trichofýcia, microsporia, favus.  Spôsobujú ochorenie na miestach priameho kontaktu kože dieťaťa s hubou v chorobných ložiskách človeka (pri kontaktnom športe, zápasenie, džudo), zvierat (morča, škrečok, zajac, mačka, pes, kôň),  humusovou pôdou, alebo sa môžu preniesť sprostredkovane kontaktom s predmetmi kontaminovanými šupinami, vlasmi chorého človeka, infikovanou  srsťou z chorých zvierat alebo pôdou,“ ďalej uvádza docent Danilla.

Príznaky dermatofytózy chorého zvieraťa

Prejavy u zvieraťa sú rôzne a v prvých štádiách veľmi ťažko rozpoznateľné. Zvierací pacienti spočiatku nejavia takmer žiadne symptómy, napriek tomu je ich kožuch už nakazený a čoskoro sa ochorenie prejaví aj navonok. „Hlavné príznaky ochorenia sú zápalové zmeny na koži a srsti,“ hovorí veterinár. „Existuje široká škála prejavov, od rednutia a vypadávania srsti až  po zmeny na koži, ktoré môžu byť sprevádzané svrbením.“ Najčastejšie bývajú napadnuté uši, okolie očí, nosa, chvost a labky. Jedným z mnohých príznakov môžu byť takisto aj drobné šupinky v kožuchu či krehké a ľahko lámajúce sa pazúriky. Nemusíte však hneď panikáriť. V prípade drobných šupiniek v kožuchu nemusí ísť vždy o príznaky dermatofytózy, ale o zvyšky mydla, prípadne keratínu, preto je vždy dôležité poradiť sa s odborníkom.

Najčastejšie trpia touto chorobou mladé zvieratá alebo zvieratá s oslabenou imunitou. Obzvlášť rizikovou skupinou sú dlhosrstí miláčikovia, akými sú napríklad aj mačky dlhosrsté. Vlhké prostredie, časté kúpanie, stres, gravidita, koža poškodená častým svrbením a ďalšie faktory riziko infekcie len zvyšujú. Minimálnemu riziku nákazy sú vystavené zvieratá, ktoré neprichádzajú do styku s ostatnými zvieratami, alebo sa pohybujú iba v domácnosti. Na druhej strane, nikdy nemáte záruku, že si domov prinášate úplne zdravého adepta na domáceho miláčika.

Prenos ochorenia

Dermatofytóza sa prenáša dvomi spôsobmi.

Ø  priamym kontaktom s infikovaným zvieraťom,

Ø  nepriamym - prostredníctvom kontaminovaných predmetov ako sú česadlá, misky, deky, pelechy, klietky a  prostredie, v ktorom sa choré zviera pohybovalo.

Zanedbanie starostlivosti o zviera

Pokiaľ ste opatrný, a pri chove zvieraťa dodržujete všetky pravidlá hygieny, riziko ochorení eliminujete na minimum. Ak však starostlivosť zanedbáte, následky choroby sú veľmi nepríjemné. Samotná liečba je náročná a veľmi zdĺhavá. U niektorých dospelých zvierat môže dôjsť k spontánnemu vyhojeniu, to však môže trvať aj niekoľko rokov. „Liečba sa navrhuje podľa druhu patogénu a okrem samotnej terapie je nutná aj sanácia prostredia,“ vysvetľuje veterinár. „Liečba nie je jednoduchá a trvá   niekoľko týždňov. Proti niektorým druhom dermatofytov existujú vakcíny, ich účinok je veľmi otázny a nie všetci odborníci ich považujú za účinné.“

• Vyhýbajte sa kontaktu s potulnými a cudzími zvieratami. Opakujte deťom, že cudzie zvieratká môžu byť nebezpečné.
• Nezabúdajte na zdravú hygienu rúk. Myslite na staré dobré pravidlo umývania si rúk pred jedlom. V súčasnosti sú dostupné rôzne prípravky použiteľné aj cestách.
• Dbajte na to, aby ste si po byte neroznášali nečistoty z obuvi. Raz do mesiaca si nasaďte ochranné rukavice a vydezinfikujte odkladacie priestory na topánky.
• Dbajte na hygienu zvieraťa, ktoré je súčasťou vašej domácnosti. Pokiaľ ho chodíte venčiť, nezabúdajte vždy pred vstupom do bytu dôkladne očistiť labky. Vyhýbajte sa blízkosti kontajnerov a okoliu v ktorom sa pohybujú potulné zvieratá.
• Absolvujte pravidelné prehliadky u svojho veterinára, zviera ich potrebuje rovnako ako človek.

Alternatívna liečba dermatofytózy múdrou hubou

Už viac ako desať rokov sa v humánnej medicíne, a dokonca už aj vo veterinárnej praxi, využíva huba pythium oligandrum, biopreparát nazývaný taktiež múdra huba. Pythium oligandrum sa využívalo v poľnohospodárstve na ochranu rastlín. To, že dokáže pomáhať ľuďom, a takisto aj zvieratám, sa zistilo úplnou náhodou.

Pomenovanie múdra huba si získala svojím jedinečným správaním. Vyhľadáva a likviduje prítomné patogénne plesne. Liečba nezaťažuje ďalšie životne dôležité orgány, preto je jej priebeh bez komplikácií. Uvádza sa, že k uzdraveniu dochádza v časovo kratšom horizonte ako pri liečbe antimykotikami.

Múdra huba je v podstate predátor, pretože parazituje na plesniach, ktoré spôsobujú choroby. Pre pythium oligandrum sú plesne zdrojom výživy, ktorú z nich čerpá, až kým ju celú nevysaje. Po likvidácii škodcov sa ukladá do pokojného stavu a čaká, či plesne znovu nezaútočia. Tento ochranca však nedokáže existovať neobmedzene. Keď sa telo zbaví všetkých parazitov, múdra huba odrastá spolu s nechtami, so srsťou a svoju službu ukončí.

Počas niekoľkých rokov testovania neboli spozorované žiadne vedľajšie účinky pri liečbe človeka a neskôr aj pri liečbe zvierat. Múdra huba je účinný pomocník v prípade, ak je pacient nútený vysadiť chemické preparáty. Je vhodná ako doplnok ku klasickej liečbe či ako prevencia. Okrem iného má múdra huba nechemické zloženie, to znamená, že je šetrná k životnému prostrediu.