Platia rodičia za dlhy svojich detí?

Hovorí sa – malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti ...Tie veľké starosti sú vo väčšine prípadov spojené s peniazmi. Aké povinnosti ale i práva majú rodičia, ak ich deti nesplácajú požičané, ak rodičia ručia svojim majetkom za ich dlhy, alebo kedy môžu svojich potomkov vydediť....

Povinnosti rodičov určuje zákon

Rodičia sú zo zákona povinní vyživovať svoje deti do času, kým nie sú schopné živiť sa samé. Potom ich už neviaže povinnosť, ale vôľa pomáhať svojim deťom v prípade, že sa dostanú do ťažkostí a nie sú schopné svoje dlhy splácať.

„Iné je to v prípade, ak sa rodičia stali ručiteľmi svojich detí, t.j. že sa písomne zaviazali zaplatiť banke dlh namiesto dlžníka (detí), ručia za dlh, ak dlžník neplatí riadne a včas. To znamená, že banka sa obracia v prípade neschopnosti dlžníka splácať svoj dlh na ručiteľa a ten je povinný dlh splatiť. Ak nie je schopný svoj ručiteľský záväzok splniť, exekútor má právo siahnuť na ručiteľov majetok, napr. na dom, auto, peniaze...,“ vysvetľuje Veronika Slišková, právnička zo spoločnosti Provident Financial.

Poistenie na zlé časy

Rodičia môžu prebrať po deťoch záväzky v prípade závažných zdravotných či dokonca smrteľných prípadov, ale povinní nie sú. Preto odporúčame dlžníkom, aby sa minimálne pre prípad smrti a trvalej invalidity, čo predstavuje ten najzákladnejší balíček poistenia úveru, poistili, aby kvôli rôznym nepredvídateľným situáciám nespôsobili ťažkosti svojim najbližším.

„Ak sa však stane, že dieťa zomrie a dedí sa podľa druhej dedičskej skupiny (v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Ak nededia poručiteľovi potomkovia, postupuje sa podľa druhej dedičskej skupiny), t. j. dedia manžel, poručiteľovi rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej po obdobie jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy polovicu dedičstva a dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa do výšky hodnoty zdedeného majetku,“ dodáva V. Slišková

„Buď prestaneš....alebo ťa vydedím!“

V prípade, že rodičia sú zúfalí zo správania svojich detí, ktoré vedú trvale neusporiadaný život, môžu svojich potomkov vydediť. Ak potomok vedie trvale neusporiadaný život, je to kategória subjektívne posudzovaných dôvodov, so širokou škálou skutočností a prípady sa posudzujú jednotlivo.

Usporiadaným životom sa má na mysli zriadený, čestný, poriadny, počestný život. Ak potomok trvale nežije takýmto životom, môže byť poručiteľom vydedený. Takto vedený život musí byť objektívne preukázateľný. Vydediť potomka možno len za podmienok určených zákonom a formou závetu. Závet môže byť napísaný vlastnou rukou alebo v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice, nesmie v ňom chýbať deň, mesiac, rok a vlastnoručný podpis. 

Ak závet nie je alebo je neplatný, prechádza majetok na dedičov zo zákona. To platí aj o majetku, ktorý poručiteľ nedal do závetu. Závet spísaný do zápisnice na notárskom úrade má okrem predídenia chybám ešte výhodu v tom, že sa testament automaticky dostane do Notárskeho centrálneho registra závetov. To znamená, že sa testament objaví na prerokúvaní dedičstva a pozostalým nepomôže, ak ho zamlčia.

Potomkov možno vylúčiť z dedenia úplne, ale aj z časti. Formálne sa to robí spísaním listiny o vydedení. Listina musí obsahovať konkrétny dôvod, prečo bude potomok vydedený. Listina o vydedení môže byť zahrnutá do závetu alebo sa môže napísať samostatne. Nedodržanie zákonných dôvodov na vydedenie, vedie neskôr k súdnym sporom. Vydedení potomkovia sa môžu na súd obrátiť v trojročnej premlčacej lehote vo veci určenia neplatnosti listiny o vydedení. Súd potom vedie konanie, v ktorom je potrebné preukázať, či bol dôvod na vydedenie dostatočný a v súlade so zákonom. „Ak súd dospeje k záveru, že dôvod na vydedenie nebol, majú dedičia nárok na svoj zákonný podiel. Na záver dodám, že základný poplatok za služby notára pri spísaní závetu je minimálne 44,- EUR.“