Ráno sa Zuzana prebudila s pocitom, že je najdôležitejší človek na celom svete. Práve dnes mala sedemnásť. Ponaťahovala sa ako malá mačka a s chuťou vyskočila z postele. Aj keď do prázdnin chýbal ešte celý mesiac, dnešný deň si rozhodne nemienila pokaziť školou. Aj narodeninový deň má iba dvadsaťštyri hodín, ako všetky ostatné a preto ho treba natlačiť radosťou až do poslednej sekundy. Slnko našťastie pripekalo ako pojašené. Mohla si teda obliecť svoj skvelý, špeciálne pre tento deň pripravený, „hipisácky“ model.

Priesvitná vyšívaná sukňa jej siahala až ku kristuskám, ktorých remienky sa jej ovíjali okolo nôh ako hadi a tajomne odhaľovala pevné stehná a rajcovné, šortkové nohavičky. Za ukrytie divoko rašiacich dievčenských lupienkov pŕs bola zodpovedná iba kratučká vestička nad pupok s dvoma gombíkmi. Zuzana sa poobzerala v zrkadle, našpulila pery a usmiala sa na seba.

V obyčajný, bežný deň by na takúto provokatívnu kreáciu nemala odvahu, ale narodeniny má iba raz za rok. Dnes si ju musia všetci všimnúť. Na plece si prehodila školskú kapsu s desiatou, rodičom by svoj plán ťažko vysvetľovala a vybehla na ulicu. Najprv zamierila do blízkeho hypermarketu urobiť si radosť. Prezrela obchody, kúpila si nové topánky a dala si zmrzlinu. S uspokojením sledovala hladné mužské pohľady, keď štyri zmrzlinové kopčeky rytmicky mizli medzi jej plnými perami. Nebola síce typická krásavica z obálky, ale mala neskutočný šarm mladej srnky. Veľké hnedé oči, masívne ústa, nevyholené podpazušie a trocha detského tuku na zadku a stehnách. Hoci bola presne na tom vzrušujúcom rázcestí medzi dieťaťom a ženou, dnes bola už od rána presvedčená, že je už dospelá. A mala chuť, dokázať to celému svetu. Behanie v uzavretom priestore hypermarketu ju prestalo baviť a tak vyšla na ulicu. Sadla si na fontánu v neďalekom parku a rozkošnícky si do nej ponorila nohy. Vykasala si sukňu a brodila sa v chladnej vode ako bocian. Odrazu zacítila na sebe pohľad. Vybehla v ústrety veľkému čiernemu novofunlanďanovi, ktorý jej evidentne závidel kúpeľ. Ponorila prsty do jeho hustej srsti. Odrazu sa jej ruky dotkla iná ruka. „Volá sa Zanzibar a peknú ženu rozozná na dva kilometre.“ Skonštatoval majiteľ ruky aj psa. Trochu sa začervenala, ale ruku neodtiahla. Ten chlapec sa jej páčil. Bol trocha ryšavý, veľmi pehavý, mal veľké ústa a dlhé prsty. „Ja sa volám Braňo a ty?“ Sadli si na lavičku a začali sa rozprávať. Mal dvadsať rokov, študoval históriu a zbožňoval psov. Keď sa dozvedel, že Zuzana má narodeniny, okamžite začal premýšľať nad oslavou. Organizačný talent mu rozhodne nemohol nikto uprieť. Skôr ako sa stihla poriadne zamyslieť, vedela, že večer pôjdu do kina a potom na víno do úplne novej vinotéky v centre. Nevedela, či má rada Woodyho Alena a či „chce vedieť o sexe všetko na čo sa bála opýtať, nevedela ani, či má rada víno – zatiaľ ho priveľa nevypila, začínalo sa jej však zdať, že má rada Braňa a tak sa šťastne usmievala a tešila sa na všetko, čo vymyslel.

Keď sa rozlúčili, poponáhľala sa domov. Mala len pár krátkych hodín na vymyslenie vhodnej módnej kreácie a unikátneho účesu na svoje „prvé ozajstné rande“. Napokon vyhrali pásikavé čierno-červené minišaty so stojačikom a tridsaťšesť mini vrkôčikov s lienkami. Jej detský šarm bol neprehliadnuteľný. Presne o šiestej stál Braňo na parkovisku pred domom s krvavočervenou, minimálne pätnásťročnou, škodovkou. Zuzana sa rozplývala od šťastia. Otvoril jej dvere a usadil ju ako princeznú. Film jej pripadal zábavný a ľahko dráždivý, ako povedal Braňo. Hladkal ju pri ňom po stehnách a jeho prsty sa občas, zrejme náhodou dotkli aj jej nohavičiek. Zovrela jeho ruku medzi stehná, aby s ňou ďalej nepohyboval a pri srdci pocítila zvláštne chvenie. Žalúdok mala stiahnutý a dúfala, že aspoň jedna z poviedok jej poradí, ako zaobchodiť so svojím panenstvom. Pred očami sa jej odvíjali rozhovory spolužiačok o tom, aké to je, vyspať sa s niekým. Podľa všetkého bola posledná panna v triede. Aspoň ona o tom bola presvedčená. Po kine zaparkovali auto pod hradným kopcom a prešli sa do vinotéky. Rozprával jej o vínach, o ich histórii, pôvode, druhoch, miestach na ktorých rastú. Rozprával jej o kráľoch a ich dávnych pivniciach. Jeho slová kĺzali rovnako hladko, ako jeho ruka po jej zadku a chrbte. Ochutnávala rôzne vína a smiala sa. V ten večer bola nevýslovne šťastná. Mala sedemnásť a mala chlapca. Jej líca začínala zalievať horúčava a v hlave jej čoraz častejšie prebleskovala myšlienka na sex. Jeho dotyky boli stále nástojčivejšie a ona sa prestala kontrolovať. Začínala prudšie dýchať a neodtláčala s takou nástojčivosťou jeho ruku z „citlivých miest“.
Zaplatil a vyšli do teplého večera. Hlava sa jej krútila od vypitého vína, radšej sa nechala viesť. Odrazu zastali pod bránou a začali sa bozkávať. Jeho prsty kĺzali po jej šiji a jazyk prenikal do úst. Ešte nikdy nezažila podobný bozk. Najprv len strnulo držala. Potom začala jemne pohybovať jazykom. To vlhké objatie úst sa jej začínalo páčiť. Hlava sa jej v záklone krútila ešte viac. Jeho ruka vkĺzla pod jej šaty a prsty začali trieť spodnú časť jej pŕs. Bradavky okamžite zareagovali a skočili do pozoru. Chvíľu sa zabával ich poťahovaním. Zuzana sa blížila k hranici „siedmeho neba“. Prišli k autu. Posunul a sklopil sedadlá. Jej nohavičky odložil skôr, ako si to stihla uvedomiť. „Sadni si na mňa, prosím“ – zašepkal. Posadila sa obkročmo na jeho bedrá. Objal ju a vášnivo ju všade bozkával. Jeho ruky zatiaľ nenápadne pracovali na vyslobodení „bojovníka“ z objatia tesných texasiek. Hladkal ju na všetkých dostupných miestach, no najviac sa venoval je stehnám. Hnietol ich z vnútornej strany a čoraz častejšie sa pri tom dotýkal jej svätyne. Najprv sa pri každom dotyku trhla, akoby chcela utiecť. Čím dlhšie ju však hladil a bozkával, tým menej bola obozretná. Zrazu do nej vnikol prstom. Pomaly krúžil úzkym otvorom. Jej boky sa začali pohybovať v pravekom rytme plodenia. O chvíľu pridal aj druhý prst a pomaly začal uvoľňovať napätie. Máličko zastonala, ale neodtiahla sa. Chytil ju za ruku a položil jej ju na jeho mužnú pýchu. Začal jej ňou jemne pohybovať a pritom jej šepkal, že je krásna. „Chcela by si ho?“ -pýtal sa. Po malej udýchanej odmlke počul vytúžené „áno“. Oprel sa o jej jaskynku a pevne ju chytil za boky. Jazykom blúdil po jej bradavkách a keď počul jej prerývaný dych, vnikol. Strnulosť bokov rýchlo vystriedal práve poznaný pohyb lásky. Primitívny a pritom večný tanec iniciácie. Zuzana sa v tej chvíli naozaj stala ženou. Ich dych sa zlial do jedného a stará škodovka sa šťastne kolísala v rytme ich lásky.