Z detskej stoličky sa ozýval rev. Lukáš sa nemienil nechať nakŕmiť zdravou, mrkvičkovou kašičkou. Zo záchoda sa tiež ozýval rev, Andrejka práve dokončila svoju potrebu a bolo ju treba utrieť. Na platni sa prudko smažil nezdravý hovädzí stejk, Dušan bude o chvíľu doma a Jane sa nechcelo počúvať aj jeho rev.

Vždy , keď bol hladný ručal ako tur. Najprv vrazila Lukáškovi do rúk hrkálku a do pusy ďalšiu lyžicu oranžovej zmesi. Skôr, ako ju stihol opľuť sa rozbehla na toaletu. „Maminka ty ma vôbec nemáš rada, prečo si ma tu nechala tak dlho?“ meditovala logistička Andrejka. Jana pobozkala zlaté Andreine vlásky, utrela jej zadoček, obliekla jej bielizeň a ani sa neobťažovala s odpoveďou. „A prečo Lukáša kŕmiš a ja mám papať sama?“ „A prečo ešte neprišiel tato? A pôjdeme na kolotoč?““ A kedy mi kúpiš Pokémonov?“ Andrea mala jasnú túžbu po komunikácii a Jane koro prihorelo to hovädzie. Jediná myšlienka, ktorá sa preháňala jej hlavou, nemala nič spoločné s detskými otázkami. Myslela na šialené kravy. Pomaly začínala mať pocit, že aj ona je jedna z nich a bolo by načase ju zlikvidovať.

Zo zadumania nad príliš prepečeným mäsom ju vytrhol rev od stola.“ Dcéra sa iniciatívne snažila nakŕmiť svojho malého brata a ten jej iniciatívu odmenil kopancom. „Nestrkaj mu do tej mrkvy prsty, miláčik a ty nekop sestričku, to sa nepatrí.“ Lukáš sa šťastne smial a Andrey sa po lícach kotúľali slzy. V tej chvíli sa otvorili dvere a do bytu vplával kráľ tvorstva, Andrea okamžite pridala na intenzite kvílenia. Do kuchyne sa zrazu vrútil spravodlivo rozhorčený otec. „Čo je môjmu pokladu, čo chýba môjmu slniečku?“ Letmo pobozkal syna a svoju malú princeznú zdvihol do výšky. Vyčítavo fľochol po Jane. „Na starosti nemáš nič iné, len dve deti a kuchyňu a ja musím prísť do uplakanej domácnosti.“ Otec začal nežne objímať dcéru, akoby ju dovtedy všetci mučili. Potom sa rozhodol kŕmiť obe deti. Ešte aj Lukášovi sa zdala mrkva od otecka dobrá a ani mu nenapadlo opľuť jeho bielu košeľu. Kým naservírovala mäso a šalát, deti boli najedené. Jana si nedala nič. Premýšľala nad krutou nespravodlivosťou sveta. „Netvár sa tak kyslo a nabudúce tie stejky nepripeč, vieš, že mám rád šťavnaté mäso. Šťavnaté.“ Zdupľoval. Keď začala namietať, že kravy môžu byť šialené a poriadna tepelná úprava je dôležitá… umlčal ju jediným pohľadom. „Menej čum na správy a venuj sa viac deťom.“ Obdaril potomstvo vrúcnym otcovským pohľadom a s plným tanierom sa presunul k televízoru. Nenechá si predsa ujsť spravodajstvo. Jana si mohla vybrať. Buď začne s upratovaním kuchyne a nechá deti ešte chvíľu s Dušanom, alebo ich pôjde kúpať. Prvá verzia zaváňala zbytočnou výmenou názorov a tak sa pustila do kúpania. Keď začínala mať pocit, že ju už trafí šľak, lebo malý sa odmietal nechať zabaliť do najlepšej, najsuchšej a najkvalitnejšej papierovej plienky na svete a Andrejku hrýzla pyžama, vplával do priestoru Dušan. Zobral Lukášov palec do pusy a ten sa okamžite prestal hádzať ako ryba a šťastne sa smial aj Andrea zabudla, že má zlú pyžamu a chystala predviesť niektorú zo svojich „ zvodných“ scénok. „Tatinko vám prečíta rozprávočku, aby mohla maminka umyť riad.“ Láskyplne, či majetnícky, potľapkal Janu po rastúcom zadku a poslal ju do kuchyne.

„Z čoho je len tá mama taká unavená?“ zavtipkoval. Jana sa odplazila do kuchyne. Mala chuť chytiť ich exkluzívny riad z nehrdzavejúcej ocele a vyhádzať ho von zatvoreným oknom. To by Dušana zrejme zabilo. Vždy si potrpel na to, aby boli veci dokonalé, aby šlo všetko tak ako má, aby bola jeho manželka racionálna a vysokoškolsky vzdelaná so zmyslom pre domácnosť. Keď jej to pred šiestimi rokmi, keď sa zoznámili rozprával, mala pocit, že je to úžasný partner na celý život. Ďakovala osudu, že sa stretli. Preto si ho po dvoch rokoch „chodenia“ zobrala a preto mala dve malé deti. „Ideálne je, ak sa deti narodia do troch rokov po sebe, tak ako moji synovia,“ vravievala jej svokra. Keďže bola Jana jedináčik, nevedela si na tento problém urobiť presný názor. Deti sa narodili presne po dva aj pol roku a dnes Jana vedela, že jej svokra zatajila niekoľko drobných skutočností tejto „životnej výhry“. Zatajila jej napríklad šialenstvo, ktoré sa človeka zmocňuje, keď je sám. Zatajila jej žiarlivosť, ktorú voči sebe deti pociťujú. Zatajila jej aj únavu, a naprostú bezmocnosť väzňa vo vlastnom dome. Z úvah ju vytrhli Dušanove ruky. Chytil ju zozadu za prsia. Strhla sa. Dávno sa jej týmto spôsobom nedotýkal. Keď pocítila jeho pery na krku, začala si pomaly spomínať. Aj jej telo si začínalo spomínať. Takto ju bozkával skôr, ako sa s ním prvý raz pomilovala a potom ešte tisíc razy. Určite ju takto bozkával aj predtým, ako „zamiesili“ na svoje mláďatká. Bradavky na mierne ovisnutých prsiach /žena musí kojiť, kým sa dá/, jej začínali tvrdnúť. Jeho pery sa čoraz vášnivejšie prisávali na jej krk. Prechádzal jej po ňom jazykom od jedného ušného boltca k druhému. S každým sa pohral a jemne ich hryzkal. Panvou sa pevne pritískal k jej zadku. Cítila, že je pripravený ju pomilovať. Jednou rukou sa s chuťou pohrávali s jej prsníkmi. Pohadzoval si ich, naťahoval, miesil ako cesto na nedeľné dobroty. Druhú jej pomaly presúval smerom k nohavičkám. „Neblbni šepkala udýchane, deti ešte určite nespia.“ Zdalo sa, že je hluchý. Tlak na jej krku a prsiach nepoľavoval. Práve naopak. Jeho ruka vkĺzla do jej nohavičiek. Hlavou jej prebleskla myšlienka na strašné „bombarďáky“, ktoré zakrývala domáca sukňa. Začal do nej vnikať dvoma prstami. Oprela sa o linku a začala stonať.
Zhodil zo sebe bielu košeľu, nohavice a skvostné trenky. Ona nenápadne zo seba zhrnula tie hrozné nohavičky spolu so sukňou. Podľa pohľadu, ktorý sa zračil v jeho očiach, bolo jasné, že tá opatrnosť nebola nutná. Oprel ju o kuchynskú linku, niekde medzi nedoumývaný riad a misu šalátu. Chytil ju za zadok a začal prirážať. Uvedomila si, že je stále úžasný milenec. Intenzita jeho dotykov vôbec nepoľavovala. Rukami ju maznal a nástrojom tomu dával tú správnu dynamiku. Vzdychala. Keď sa jeho ruky začali pohrávať s jej zadkom, ako ruky skúseného pekára, chytalo sa jej šialenstvo. Hnietol jej zadok a dráždil všetky zabudnuté zóny. Popri tom jemne ťukal po jej ružičke rozkoše svojou nemysliacou, ale mimoriadne výkonnou hlavičkou. Dvíhala zadok dohora, chcela ho mať celého, chcela aby ju spálil svojou rozkošou. Cítil to a prudko sa o ňu oprel. Vykríkla. Telo sa jej začalo chvieť vo vrcholnej hre lásky. Zabudla mu pripomenúť, že neberie antikoncepciu. Zo spálne sa začal ozývať Lukášov rev. Dušan ju pevne zvieral v náručí. Na chvíľu zabudla na deti aj na únavu. Škoda, že za posledné tri mesiace prišiel domov tak skoro, len tri razy.