lady.sk
AKLINIK B 468X60

 
Napíšte nám svoje otázky, pripomienky, návrhy, nápady, požiadavky na redakcia(`na`)lady.sk
 
PRIHLÁSENIE


  Zapamätať heslo

Nová registrácia
Zabudnuté heslo

Registráciou získavate ochranu mena v poradni a v komentároch k článkom.
 
PORADŇA

Dnes pribudlo:
1 tém, a 0 reakcií.
Včera pribudlo:
1 tém, a 0 reakcií.

 
Z ARCHÍVU
 
Utorok, 19. Marec, , Dnes oslavuje Jozef
  KATALÓG Informácie    Pridať firmu 
Móda, módne odevy, bielizeň Obuv, kabelky Módne doplnky, klenotníctva Kozmetika, parfuméria Skrášľovacie salóny, služby, pobyty Zdravie, výživa
Čiernejšia ako diabol, sladšia ako láska

  Spracoval(a) : Jana Osuska
Dátum : 26.10.2000
späť
Späť

Poslať
 


Keď sme vám minule priniesli vôňu a chuť pravého cappuccina, dnes vám porozprávame niečo z histórie kávy.
Pravlasťou kávovníka je provincia Kaffa v Etiópii, ale káva ako nápoj sa zrodila v Jemene. Nedá sa určiť presný dátum, kedy mnísi z kláštora Šaháda , po prvý raz ochutnali odvar z kávových zŕn.
Ale jedno je isté, že známy orientálny lekár a vedec Avicena už kávu poznal. Hovoril jej bún, rovnako ako dnešní obyvatelia Jemenu a Etiópie nazývajú kávové zrná a nápoj z nich pripravovaný.
Podľa Avicenu bola najlepšia žltá káva dobrej vône, spočiatku horúca a ostrá, osviežujúca pamäť a čistiaca pleť. Okolo objavenia povzbudzujúcich účinkov kávy sa traduje veľa legiend, ale je historicky dokázané, že kávovník vysadili v Jemene v 13. až 14. storočí . Prvenstvo sa pripisuje mestu Moka, ktoré leží na brehu Červeného mora, a ktoré už od stredoveku dávalo meno najlepším jemenským kávam. Na sever arabského polostrova rozniesli kávovník a kávu pútnici. Odtiaľto sa zvyk pitia tohoto osviežujúceho nápoja rozniesol prakticky do celého sveta.
Arabi v priebehu stáročí nadobudli ku káve takpovediac intímny vzťah. Pili ju vojaci, filozofovia, muži i ženy. Keď muž odmietol podať pri pôrode rodičke šálku kávy, bol to dôvod na rozvod. Tento zvláštny vzťah k nápoju, ktorý nahrádzal aj alkohol, lebo islam alkohol zakazuje, dokumentuje jemenský výraz bint aljaman, dcéra Jemenu.
Káva však zažila aj čierne stránky svojej histórie. V roku 1511 guvernér Mekky Kair Bey, rozhnevaný na lenivých mužov popíjajúcich kávu, tento nápoj zakázal. Všetky kaviarne boli zrušené a kávové zrná boli spálené.
Káva zvíťazila, až keď si ľud vydobyl opätovné pitie kávy u sultána.
Café, caphé, cavé, cavet, cahué, cavean, chaubé, choana, chaona, kávé, kaffa sú v rôznych rečiach sveta názvy pre ten istý nápoj – kávu! Nápoj, ktorý v Stredomorí, najskôr v súkromí a neskôr aj vo verejných kaviarňach začali podávať, nazvali Arabi qahwah. Turci názov len trochu pozmenili na kahwah, čo znamená povzbudzujúci a veľmi rýchlo si ju osvojili ako svoj národný nápoj. V roku 1554 v Istanbule otvorili prvú verejnú kaviareň, ktorú nazvali Maktab alirfán, čo znamená Klub vzdelancov. Káve taktiež hovorili mlieko šachistov a mysliteľov.
Aj toto dokazuje vlastnosti kávy – pôsobí nielen ukľudňujúco ale aj inšpiratívne.
Časom sa neznámy a legendami opísaný nápoj dostal aj na starý kontinent. V 16. storočí kávovník spomína taliansky bádateľ Antonio Menavino.
Francúz Pierre Belon v tom čase už vedel o africkom pôvode kávového plodu. Uviedol to vo svojom súpise plodov Arabského polostrova.
Nemecký lekár Leopold Rauwolf opisuje rituál pitia kávy takto: šálku dvíhajú k ústam často, ale usrkávajú z nej veľmi málo.
Jedným z prvých, čo priniesli kávu do Európy bol Talian Pietro della Valle. Presnejšie to bolo roku 1627, po jeho dlhoročnom pobyte v Istanbule. Všetci čo mali niečo dočinenia s kávou sa zhodovali v jednom: káva pôsobí priaznivo na telesné i duševné zdravie konzumenta, dodáva dovtedy nevídaný druh energie, podnecuje na filozofovanie a umeleckú tvorbu.
Keď v roku 1646 priviezol šľachtic De la Rocque z Istanbulu do Marseille pražené zrnká kávy spolu s hrnčekom na varenie, veľká cesta kávy po Európe sa začala. Otvárali sa prvé kaviarne, vznikali nové recepty na kávu.
Hostí síce čakali iné kaviarne ako v Turecku, iná bola aj filozofia pitia kávy. V našom stredoeurópskom priestore boli kaviarňami preslávené najmä dve mestá, Viedeň a Budapešť. V týchto mestách slúžilo hosťom , na prelome storočí, neuveriteľných tisíc kaviarní a kaviarničiek
Ale nech už sa pila káva hocikde a hociako blahodárne účinky a spokojnosť konzumentov boli na celom svete rovnaké.

Diskusia k článku:

Príspevok :
Autor :
E-mail :
Prispievate ako neregistrovaný používateľ. Prihlásiť sa môžete v ľavom stĺpci.
NAJČÍTANEJŠIE
 
REKLAMA
BIOTRUE banner 109 sutaz
 
REKLAMA
 
PARTNERI
Slovensky paraolypijsky vybor
 
NAJNOVŠIE
 
HĽADAŤ

v článkoch
v poradni
v katalógu
 
 
(c)2016 Fornet. Všetky práva vyhradené. redakcia(`na`)lady.sk
Nezodpovedáme za obsah príspevkov pridaných zvonku!!!