Podľa European Hydration Institute deti pri dodržiavaní pitného režimu rýchlejšie rastú, podávajú lepšie výkony, ľahšie sa sústredia, učia a viac si pamätajú.

Najvyšší príjem tekutín je u dojčiat v prvých mesiacoch života, je to až 150 ml/kg ich hmotnosti za deň. Zdravé dieťa do pol roka prijíma tekutiny v ideálnom pomere v rámci dojčenia. U dojčiat starších ako pol roka je vhodné materské mlieko začať dopĺňať dojčenskou vodou. Do 6 mesiacov by mal byť príjem tekutín 680 ml ​​denne, do roka až liter a do dvoch rokov približne 1,2 litra za deň. Dievčatá od 14 do 18 rokov by mali prijať cca 2,3 litra vody denne a chlapci v tomto veku 2,6 až 3,3 litra.

Množstvo vody v organizme aj potreba tekutín sa v priebehu života menia

Kým organizmus novorodenca a dojčaťa obsahuje 75% vody, u chlapcov školského veku tvorí voda iba 64% telesnej hmotnosti a u dievčat dokonca 53%. Pitný režim každého dieťaťa je individuálny a je ovplyvnený nielen vekom, ale mnohými ďalšími faktormi, najmä telesnou hmotnosťou, zložením a množstvom stravy, telesnou aktivitou, zdravotným stavom a tiež teplotou a vlhkosťou prostredia.

Kedy sa potreba tekutín mení?

Pri niektorých ochoreniach obličiek alebo srdca sa množstvo prijímanej vody na odporúčanie lekára zámerne znižuje. Pri hnačkových ochoreniach alebo horúčkovitých stavoch je naopak potrebné prísun tekutín zvýšiť. Zdravé dieťa by malo viac piť v letných dňoch a v zimnom období, pri zvýšenej pohybovej aktivite, či pri pobyte v prostredí, kde je nízka vlhkosť vzduchu. V týchto situáciach by malo vypiť až trojnásobné množstvo tekutín. Najlepším riešením je prichystať dieťaťu pohár pramenitej vody, aby ju malo neustále na očiach a mohlo sa kedykoľvek napiť.

Pozor na to, aby nevypilo veľké množstvo tekutín naraz, nielenže žalúdok dokáže spracovať maximálne 8 decilitrov za hodinu, ale dochádza k nadmernej záťaži obličiek, ktorá je nebezpečná.

Prečo dieťa nechce piť?

Pri pití dochádza u zdravého dieťaťa k súhre medzi prijímaním tekutiny, dýchaním a prehĺtaním. Spôsob pitia sa mení v závislosti na poklese pocitu hladu, vzrastu pocitu nasýtenia, stupňu únavy a pod. Keď dieťa nechce piť, môže byť dôvodov viac: rastú mu zuby, má v puse afty, trápi ho angína, prípadne absces v krku, takže ho pitie a prehĺtanie bolí. V takomto prípade sa poraďte s lekárom a pri podávaní tekutiny zvoľte lyžičku, slamku a skúste zapojiť svoju fantáziu, ako dieťa inak zaujať.

Deti nedostatok vody zdanlivo dobre znášajú, ale nenechajte sa pomýliť!

Deti sú pohybovo aktívnejšie a vydychovaním a potením strácajú viac vody. Niektorí rodičia majú tendenciu dieťa nadmerne obliekať a často nestrážia prísun tekutín. „Kvôli nedostatku tekutín sa zle vyplavujú splodiny organizmu z tela a usadzujú sa v pečeni, obličkách, kĺboch​​, tukových bunkách či v cievach. Navyše už v detstve môže skryto dochádzať k poškodzovaniu obličiek, ktoré sa prejaví v dospelosti napríklad ako sklon k opuchom nôh,“ vysvetľuje MUDr. Eva Beňová pediatrička s 35 ročnou praxou. Detský organizmus podľa jej slov vysiela rad signálov, podľa ktorých sa dá spoznať, že začína byť odvodnený: ospalosť, bezdôvodná plačlivosť, tmavá farba moču či zápcha. Zároveň sa objavuje nepokoj, nesústredenosť a nepozornosť. „V škole môže dieťa trpieť bolesťami hlavy a pri športovaní je predčasne unavené," dodáva odborníčka.

Nie všetky nápoje sú na doplnenie tekutín vhodné

Najzdravším nápojom je voda, ale je možné zvoliť aj pestrejšiu skladbu nápojov. Vhodné sú ovocné a slabé nesladené bylinné čaje, ovocné a zeleninové šťavy riedené 1:1, pri starších deťoch riedené džúsy, prípadne voda mierne ochutená šťavou. Nemalo by chýbať mlieko a mliečne nápoje - deti v predškolskom veku by mali vypiť aspoň 300 až 500 ml denne. Nie je správne, aby vodu a mlieko nahrádzali ovocné šťavy. Je vedecky podložené, že u batoliat výrazne zhoršujú ich celkové prospievanie. Majú za následok stratu chuti do jedla alebo naopak vznik obezity. Preto by maximálne množstvo štiav z ovocia nemalo presiahnuť dávku 150 ml denne u dojčiat a 350 ml denne u starších detí.

Deň by mal začínať pohárom vody

Významnou zložkou vody sú látky, ktoré majú v organizme rad dôležitých funkcií: udržujú napríklad stabilitu vnútorného prostredia a štruktúru tkanív, ovplyvňujú svalovú aktivitu, nervovú dráždivosť a srdcovú akciu. Najkvalitnejšou vodou z podzemných zdrojov je dojčenská voda, ktorá je vhodným pitím pre každého, kto chce žiť zdravo, bez ohľadu na svoj ​​vek.

Práve tá totiž podlieha prísnym pravidlám s ohľadom na našich najmenších a je spoľahlivou zárukou kvality. Pri jej pití sa do ľudského organizmu nedostávajú zbytočné a zaťažujúce látky, naopak pomáha dopĺňať dôležité minerály. Na rozdiel od vody z vodovodu má dojčenská voda prísnejšie limity aj pre obsah nebezpečných dusičnanov a dusitanov a nesmie byť chemicky dezinfikovaná, preto je jej čistota úplne prirodzená. Napríklad voda Lucka zo srdca Považského Inovca vyniká vyváženým pomerom dôležitých minerálov a stopových prvkov a pre telo prospešným pH 7,6. Pri bábätkách je nutné na pitie i na varenie používať len dojčenskú vodu a to kvôli riziku methemoglobinémie (nebezpečenstvo otravy dojčiat dusičnanmi). Táto voda je tiež vhodná na prípravu čajov.

Všetko je otázkou zvyku

Nemyslite si, že keď bude dieťa piť "len" pramenitú vodu či neprisladzovaný čaj, bude nejako ochudobnené. Neučte deti na sladké, sýtené a chemicky dochucované nápoje. Položíte tak základ ich zdravému životnému štýlu.