Práve v takejto situácii sa Karolína nachádzala. Chystala sa na výlet do Prahy. Všetko bolo dohodnuté, celý týždeň sa tešila. Možno bola jej radosť priveľká. Keď jej pár hodín pred cestou priateľka zavolala, že sa jej pokazilo auto a cesta sa ruší, Karolína sa rozhodla zabojovať a ísť. O pol hodiny, ani nevie prečo, stála pri okraji diaľnice a oduševnene mávala na autá. Prvých pätnásť minút sa pri nej nezastavil ani voz s hnojom. Možno to bolo varovanie, ale v prípade samičky Karolíny s obrovskou hrivou blond vlasov, nezabralo. Jej myseľ bola hluchá, lepšie povedané absolútne upnutá na tento výlet. Jediné, čo si vedela na okraji cesty predstaviť, bol priateľ Juraj a nákupy. Juraj bol prísľubom sladkého a divokého sexu, ktorý bude ukončený lietaním po obchodoch, za novými šatičkami pre jeho „buchtičku“.

Začalo pršať. Napriek značnej tvrdohlavosti sa už, už chcela vzdať cesty, V tej chvíli sa však do hry pridal sám pán pekiel. Pri ceste zastavilo auto. Žiadny štandard, čert zriedkakedy používa malé kalibre. K jej nohám sa s tichým pradením veľkej mačky priplazila dlhá, čierna limuzína. Zadné okienko Jaguára sa spustilo a kultivovaný pán v najlepšom veku sa opýtal „Potrebujete odviesť, madam?“ Karolíne sa od šťastia zakrútila hlava. Keď nastúpila, zakrútila sa jej hlava ešte raz. Drevo najvyššieho lesku, koža najjemnejšej mäkkosti a tóny Mózartovej hudby nerušil žiaden hluk. Muž, v oceľovo sivom obleku ušitom v luxusnom salóne v Paríži s hodinkami za pol milióna jej pekne modulovaným hlasom rozprával o zvykoch jednotlivých kultúr. Keď ju v rámci „dlhej“ cesty pozval na obed do najluxusnejšej brnenskej reštaurácie a nechal ju stratiť sa v jedálnom lístku s niekoľkými desiatkami exotických pochúťok, Karolína bola nahraná. Zabudla, že sa do Prahy vybrala za Jurajom. Zapla všetok svoj šarm, vypla hruď a koketovala o stošesť. Jediný, kto si však jej detinsky nápadnú snahu všimol, bol vodič. Žmurkal na ňu a kým čakali pár minút na majiteľa v aute, navrhol jej rande. Jasne, že ho ignorovala.

Keď ju po troch hodinách cesty, s plným žalúdkom, vykladali priamo pred Jurajovým domom bola jej ješitnosť ťažko ranená. Jej veľké prsia, vlnitá hriva, aj krásne ženský zadok ostali nedocenené. Pán jej zamával. Nevypýtal si ani len telefónne číslo a Jaguár ticho odplával. Stlačenie zvončeka od Jurajovho jednoizbového bytu jej trvalo celú večnosť. Juraj si nevšimol temný mrak na jej čele a po dvoch týždňoch odlúčenia sa na ňu vrhol, ako hladný pes. Ešte v predsieni sa zmocnil jej prsníkov. Podprsenku zahodil za hlavu pre šťastie, ako zástavu víťazstva a venoval sa jej bradavkám ako sladkým bonbónom. Aj keď ju jeho živočíšna vášeň dokázala vždy rozohriať, teraz s ňou jeho šialenstvo príliš nepohlo. Nevšímal si chladné odozvy jej tela a strhol z nej nohavice spolu so spodnými nohavičkami. Bleskovo prebehol cez jej medzierku jazykom, aby do nej bez zaváhania a zbytočných okolkov vášnivo vnikol. Neunúval sa s prechodom k posteli ani s predohrou. Posadil si ju na predsieňovú skrinku a s nohavicami na pol žrde začal prirážať. Karolína sa pevne pridŕžala drevotrieskovej skrinky a zabúdala na vzdychanie. Keď bolo prvý raz po všetkom, začala o sebe pochybovať. Čo robí s takýmto obyčajným mužom? Prečo nesedí v päťhviezdičkovom hoteli a nenapcháva sa kaviárom? Ako jej môže ponúknuť bezpečnú budúcnosť niekto, kto vlastní jeden pár topánok a jedny texasky? To, že sa jej hlavou preháňajú „hlboké filozofické myšlienky“ si jej priateľ vôbec nevšimol. „Kúpil som mäso, uvar niečo. Dva týždne sa stravujem ako pustovník.“ Hodil tému medzi dvomi číslami. Postavila sa k šporáku a s odporom začala krájať mäso na guláš. Bolo tvrdé, s blanami a veľmi špecifickým pachom. V tej chvíli by zrejme smrdela aj tá najkrajšia sviečková. Keď sa jej s ovládačom od televízora v jednej a pivom v druhej ruke opýtal „Aká bola cesta“, považovala to temer za provokáciu. Odštekla, niečo o tom, že o takej sa jemu nemôže ani snívať. Jej popudlivosť v ňom vyvolala opätovný nával vzrušenia. Chytil ju za zadok a začal sa s ňou maznať. Dotyky, ktoré v nej vždy vyvolávali čistú rozkoš jej pripadali nemotorné. Jeho prsty hrali na jej najcitlivejších miestach a ona ostávala chladná. Ešte aj tá dravosť, ktorá ju vždy oberala o rozum, jej pripadala primitívna… Zdrapol ju za boky zaboril prsty do jej mäkkého bruška a začal ju dynamicky spracovávať svojím dobre vyvinutým mužstvom. Pritom si rukou pohadzoval jej prsia, ako zrelé melóny. V momente keď už cítil, že dlho nevydrží ju strhol na posteľ. „Poď na mňa, ty moja krásna kobylka.“ Prosil. Poslúchla ho. Videla, že nevníma, nechápe a nemá, čo by mohol pochopiť. Hojdala bokmi a dráždila ho na nevydržanie, len nech je už po „tom“. V momente, keď muž, kvôli ktorému prešla štyristo kilometrov prežíval vrcholnú slasť, sa rozhodla, že dnes je s ním naposledy.