Oprávnená kritika:
1. Súhlasíme s kritikou.
2. Stručne sa ospravedlníme.
3. Navrhneme spôsob nápravy. Predpokladá sa, že čo najrýchlejšie uzavrieme diskusiu o probléme nášho prehrešku.
4. Nezrútime sa, pretože vieme, že nie sme dokonalí a nechceme ani od svojho okolia, aby bolo dokonalé. Chápeme, že sa občas môže človek i pre drobnosť veľmi rozčúliť. Vopred mu odpustíme výroky, ktoré proti nám v zúrivosti vypustí. Na tieto výroky na našu adresu nereagujeme. Zaoberáme sa radšej spoločnými cieľmi, alebo prácou.
5.Všetci robíme chyby, tak sa tým zbytočne nezaoberáme a nevysvetľujeme.


Ak je kritika neoprávnená, tiež nemusíme hneď vybuchnúť, alebo začať nenávidieť. Na svete neexistuje nikto, koho by sme nemohli za niečo skritizovať Prinajmenšom preto, že na nejakú vec máme iný názor ako on. A čo sa týka chýb? Kto ich nerobí? Na neoprávnenú kritiku je najlepšie reagovať technikou „otvorených dverí“.
Názov technika „otvorených dverí“ je symbolickým vyjadrením situácie, keď sa kritik rozbehne, aby silou vyrazil zamknuté dvere. Keď k nim pribehne, prekvapíme ho. Odpor neexistuje, dvere sú otvorené a on nimi preletí .
Prvým krokom je snaha oddeliť v kritike to, čo je faktom a to, čo je subjektivnym pohľadom kritika. Kritici často vychádzajú z vlastného hodnotového rebríčka a nie sú ochotní pripustiť, že každý má svoje poradie hodnôt. V prípade, že sa naše hodnotenie s kritikovým diametrálne rozchádza, je úplne zbytočnou stratou času akákoľvek reakcia. Nebráňme sa ani útokom, ani únikom. Berme slová kritika alebo partnera ako názor, na ktorý má právo. Ak máme chuť zistiť, čo vlastne sleduje kritikou, môžeme s ním pokojne podiskutovať o jeho pohľade na svet a pri tom zistíme, čo mu vlastne na nás prekáža a prečo. Dôležité je, zostať stále v pokoji. Keby sa príliš rozohnil a vyznával len svoju pravdu, nech vás to neštve. Radšej hľadajte malilinké zrnko pravdy v jeho slovách, s ktorým môžete súhlasiť. To sa pri útoku nedá. Iba pokoj vám môže pomôcť, kritika odradiť od rozsievania ďalších múdrostí. Hlavne sa nesnažte logicky argumentovať a meniť jeho názor. Je to zbytočné. Každý z nás je iný.
Veľmi prefíkaný kritik / môže to byť partner/ používa kritiku ako najúčinnejšiu manipulačnú techniku. Manipulovať s druhými sa dá najľahšie, ak v nich vyvoláme pocit viny. Pokiaľ nám kritik nie je ľahostajný, cítime hrozbu nielen poškodením svojho obrazu v jeho očiach, ale aj hrozbu straty pre nás veľmi dôležitých hodnôt. Preto máme pri kritike tak často pocit napadnutia zo strany kritizujúceho a to aj vtedy, keď mienil kritiku veľmi srdečne a dobroprajne.
Nebuďme však naivní, väčšina kritikov nechce napraviť veci, skôr sa chce zbaviť vlastnej úzkosti a napätia. Odovzdať negatívny náboj, ktorý v sebe nosí. Nenaleťme!