Ak ma niečo v živote dokázalo vydesiť, boli to zmeny. Preto som žila v byte s päťdesiat ročným nábytkom po babičke, steny boli vždy ružové s valčekom a riady som umývala v rukách. Všetci obyvatelia nášho domu už mali svoje panelákové hniezdočká poprebudovávané na tisíc spôsobov, len ja som sa nevedela vzdať svojho umakartového jadra s obrovskou dierou pod vaňou, z ktorého sa zvuky rozliehali do všetkých spoločných aj nespoločných priestorov.


„Kumbál“ v predsieni, s pachom vyliatej chemikálie po deduškovi, /ktorý už 10 rokov nežije/ bol tiež súčasťou môjho bezpečného nemenného sveta. Môj tradicionalizmus a trvanie na starých postupoch bol úplne sto percentný. Na potvrdenie pravidla však treba výnimku a tou boli v mojom živote muži. Ani jeden z nich mi nevydržal, dlhšie ako rok. Jednoducho, na mužov som mala tak vysoké nároky, že najneskôr do roka a do dňa sa vždy jasne ukázala ich nevhodnosť pre môj dokonalý svet. V jeden novembrový deň, presne dva mesiace po rozchode s posledným „bývalým“, vstúpil do môjho života ON. Peter. Čo sa týka mužského výzoru netrvala som nikdy na ničom konkrétnom, ale on bol ako vystrihnutý z časopisu pre dámy. Vysoký 192 centimetrov, váha 80 kíl, úzke boky, široká hruď, čierne vlasy, modré oči a úsmev Toma Cruisa. Na zemi určite nemohla existovať žena, ktorá by odolala jeho šarmu. Napriek tomu ju upriamil na moju maličkosť. Niežeby nebolo prečo.
Moja klasicky krásna tvár s antickým nosom bola vždy kolorovaná najnovšou kolekciou šminiek od Diora a telo veľkosti 38 bolo zaodeté v najmódnejších handričkách ozdobené vhodným šperkom zo starožitností.. Keby nás objavil Hollywood určite sme mohli byť hviezdny pár. Bohužiaľ, sme boli v Bratislave a v našom okolí sa nepohyboval ani jeden svetoznámy producent.
Čoskoro som zistila, že ako všetko dokonalé má aj Peter svoju chybičku. Po mesiaci spoločného chodenia mi v slabej chvíli prezradil, že nemá kde bývať. Historka o neznesiteľnej matke, ktorá ho vyštvala zo spoločného päťizbového príbytku v centre mesta ma natoľko dojala, že som súhlasila s jeho prisťahovaním. Keď po prvý raz prekročil prah, s dvoma kuframi v rukách /veľa miesta v tom päťizbovom byte zrejme nezabral/, v očiach som mu videla divý záblesk. Myslela som si, že sa azda tak veľmi teší na našu prvú spoločnú noc vášní a tak som tomu neprikladala dostatočný význam. On však vytiahol telefón a začal telefonovať. Ako slušný človek cudzie telefonáty nepočúvam a tak ma jeho veta „Poď vypraceme tie tvoje handry z „kumbálu“ zastihla úplne nepripravenú. V rukách vliekol kopu mojich šiat a šliapal po vzácnom večernom kúsku, od Versaceho ešte z čias, keď žil a mňa dotovala moja bohatá matka. Na moje vydesené „Prečo?“ s víťazoslávnym úsmevom odpovedal, že o chvíľu sú u nás jeho priatelia a dajú sa do búrania kumbálu a následne aj jadra. „Musíme predsa bývať ako ľudia drahá.“ Som zádumčivá, inteligentná žena narodená v znamení Raka s ascendentom vo Váhach a tak mi všetko trochu dlhšie trvá. Skôr ako som sa zmohla na odpor, vyhádzal na moju posteľ všetko. Šaty, topánky, sviečky aj gule na vianočný stromček, kapsu s náradím, staré veci, ktoré sa ešte zídu… no,skrátka všetko. A ak platí pravidlo, že čakanie na robotníka je nekonečné, jeho priatelia prišli ako po mávnutí čarovným prútikom, presne o dve hodiny. Boli štyria a boli strašne hluční a hladní. Po chvíli som zistila, že si ma v mojom vlastnom byte vôbec nikto nevšíma. Počúvali „pána domu“ a s radostnými úsmevmi realizovali svoj deštrukčný plán. S hrozným treskotom a rachotom sa zdržali do polnoci.
Ubezpečili nás, že na druhý deň sú tu zas a svoje dielo dokončia. Stála som zronená v troskách svojho bezpečného sveta, moje rifle za päť a pol tisíca niesli na sebe stopy malty a vápna a uvažovala som nad samovraždou. V tej chvíli sa ma chopili dve špinavé mužské ruky a vyzdvihli ma do výšky. „Strašne po tebe túžim“ zašepkal. Schmatol ma ako pračlovek svoju vyvolenú a odvliekol ma k posteli. Strhal zo mňa moje znehodnotené šatstvo a hodil ma na kopu toho, čo nebolo zatiaľ kam uložiť. Jeho pery sa prisali k mojim s rovnakou intenzitou s akou sa pustil do prestavby môjho bytu. Nemohla som sa nadýchnuť, nemohla som sa odtrhnúť, mohla som sa len podvoliť jeho vášni. Po dlhom bozku, ktorý ma obral o všetok vzdor si otvoril vstup k tomu po čom túžil. Bez akýchkoľvek príprav, bez sviečky, bez kúpeľa a všetkých ostatných povinných cvikov do mňa vtrhol. Bol ako hurikán, čo zmetie všetky hrádze. Držal ma v náručí tak, ako drží lev svoju korisť. Jeho ruky ma obvíjali a jeho telo ma spaľovalo. Každým pohybom sme sa rútili k zabudnutiu. Prudko, bez slov a bez bozkov. Po piatich minútach vášnivého boja šelmy s korisťou, som po búrlivom spoločnom vyvrcholení vypadla z jeho náručia. Ľahol si vedľa mňa a pohladkal ma po vlasoch. „Si úžasná“ skonštatoval. „A určite máš aj na nové vstavané skrine, ktoré nám o toľko rozšíria životný priestor…“
Mala som ešte na jeho nové pracovné prostredie, ktorému kraľovalo domáce kino, na zimnú dovolenku v Alpách, lebo si potreboval odpočinúť, na ametyst za 15 000 Sk, ktorý mu otváral tretie oko atď. Čo si myslíte ako dlho som to zniesla?.