Biopotraviny  vníma verejnosť ako zdravú alternatívu, ktorá aj bez „zbytočnej“  chémie dokáže ponúknuť viac, než bežné potraviny. Výnimočná je i ekológia produkcie potravín pre najmenších, pričom bezpečnosť a kontrola je tu významne vyššia, ako pri produkcii potravín na ekofarmách či z domáceho prostredia.

Potraviny označované ako bioprodukty musia spĺňať podmienky, ktoré určujú zákonné normy (najmä Zákon 224/1998 o ekologickom poľnohospodárstve a na neho nadväzujúce vyhlášky). Biopotraviny môžu byť rastlinného i živočíšneho pôvodu, pričom pre pestovanie a chov platia prísne pravidlá, ako napríklad nepoužívanie pesticídov, chemických hnojív, geneticky modifikovaných rastlín a pod.

Spotrebiteľmi bio produktov, ako vyplynulo z viacerých prieskumov aj v Českej republike a na Slovensku, sú primárne ekologicky zmýšľajúci ľudia, skôr vysokoškolsky vzdelaní, najmä vo veku 25 – 44 rokov a viac ženy ako muži. Dôvodom pre nákup takýchto potravín je primárne pozitívny vzťah k vlastnému zdraviu a k ekológii, čo sú dve základné hodnoty, ktoré sa nám spájajú s biopotravinami. Najčastejšími nákupnými miestami sú dnes farmárske trhy, špecializované biopredajne a informácie sa dnes šíria primárne cez internet.

Bioprodukcia je postavená a aj legislatívne uchopená na myšlienke zodpovedného prístupu ku krajine. „Biopotraviny sú rozhodne dobrou voľbou vo vzťahu k prírode, ale treba si zároveň uvedomiť, že biopotraviny majú aj niektoré nevýhody, na ktoré je dobré upozorňovať. Označenie bio na potravinách znamená, že pri pestovaní plodín či chove zvierat sa použili iba pomocné látky, ktoré nezaťažujú životné prostredie a sú povolené prísnou legislatívou. Či sú biopotraviny to najlepšie aj pre malé deti, nemusí byť až také jednoznačné,“ hovorí MUDr. Juraj Kováčik, primár pediatrického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline.

Bio problémy

Najväčšie problémy, s ktorými sa biopotraviny môžu stretnúť, sú neviditeľné, aspoň spočiatku. Fakt, že biohospodárstvo využíva silu prírody sa premieňa aj na používaní prírodných hnojív, ako je hnoj poľnohospodárskych zvierat. Okrem toho, že ide o výkonné a prírodné hnojivo, treba si uvedomiť, že ide aj o hnojivo, ktoré je nositeľom patogénov hospodárskych zvierat. Preto najmä biozelenina a bioovocie, ktoré sa konzumujú čerstvé, môžu byť nositeľmi týchto patogénov. „Rovnako mliečne produkty z domácich fariem môžu byť zdrojom neželaných ochorení,“ hovorí MUDr. Kováčik. „Ani dnes nie sú na Slovensku ojedinelé prípady kliešťovej encefalitídy spôsobenej ovčím mliekom, žinčicou či domácim syrom.“

Druhým problémom biopotravín môžu byť mykotoxíny, teda jedy, ktoré produkujú plesne. Aj dobre vyzerajúca zelenina či ovocie môže byť už napadnutá plesňami, ktoré môžu pôsobiť zaťažujúco najmä na najmenších. Plesne produkujúce mykotoxíny sa vyskytujú aj v rôznych druhoch orieškov, v obilninách, v sušenom ovocí. „Majú mimoriadne karcinogénne účinky na ľudské zdravie a patria medzi najjedovatejšie látky v prírode vôbec,“ upozorňuje MUDr. Kováčik. „Isté množstvo mykotoxínov sa vyskytuje vždy a všade, ale našou snahou by malo byť minimalizovať ich. Najmä vo výžive malých detí.“

V štandardných potravinových reťazcoch vykonáva kontrolu aj na prítomnosť mykotoxínov Štátna veterinárna a potravinová správa a v prípade, že prekročia povolenú normu, potraviny nesmú ísť do predaja. Biopotraviny prechádzajú kontrolami omnoho menej, než štandardné potraviny.

Bezpečná detská strava s vekovým určením 

Pre stravu určenú tým, ktorí práve vymieňajú materské mlieko za prvé príkrmy, sa používa aj označenie „Potravina pre osobitnú výživu určená pre dojčatá a malé deti“. Detská výživa má vekové označenie a svojím obsahom zodpovedá výživovým potrebám dieťaťa so zárukou dodržiavania prísnych zákonných limitov na obsah škodlivých látok.

Pri výrobe detskej stravy je samozrejmosťou, že sa nepoužívajú žiadne geneticky modifikované organizmy a do príkrmov sa nepridávajú žiadne prídavné látky, ako sú napríklad konzervačné látky, umelé farbivá či sladidlá, čo legislatíva pri potravinách s vekovým určením, teda určených pre dojčatá a malé deti, aj striktne zakazuje. Musia spĺňať tie najprísnejšie bezpečnostné kritériá určené Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Zelenina, ovocie či mäso pochádzajú z monitorovaných fariem, pričom sa kontrolujú na prítomnosť nežiaducich umelých látok, ťažkých kovov, ale aj plesní a ďalších mikroorganizmov.

„Isto, biopotraviny sú dobrou voľbou, ale treba s nimi zaobchádzať opatrne aj pri dospelých.“ hovorí MUDr. Kováčik. „Vo výžive najmenších by som však odporúčal z bezpečnostných dôvodov radšej „baby food“ overených výrobcov, ktorí starostlivo kontrolujú proces od pestovania až po výrobu. Sú to nutrične bohaté a bezpečné potraviny.“