Oficiálne sa vie, že homeopatické liečivá vznikajú mnohonásobným riedením liečivých agensov vo vodnom roztoku. V praxi sa potvrdilo, že čím viac je liečivo riedené, tým je účinnejšie. Toto je však v zásadnom rozpore so zavedenými vedeckými poučkami, ktoré tvrdia, že účinky látky sa jej riedením v roztoku znižujú. Vedci dokonca vypočítali, že niektoré homeopatické liečivá sú tak riedené, že je nepravdepodobné, aby sa v podávanej dávke nachádzala čo i len jedna molekula pôvodnej ingrediencie.
Situáciu by mohol vysvetliť objav kórejských chemikov, medzi ktorými bol aj nemecký chemik Kurt Geckeler. Zistili, že rozpustené molekuly sa v roztoku nedistribuujú pravidelne, ale namiesto toho sa zoskupujú do väčších klastrov molekúl a dokonca do ešte väčších zhlukov z viacerých klastrov. To dáva odpoveď na otázku ako je možné, že vysoko riedený homeopatický prípravok má také silné účinky. Inými slovami, aj mnohokrát nariedený homeopatický liek môže obsahovať viac aktívnych častíc, ako sa predpokladalo.
Už v minulosti sa objavili snahy o vedecké vysvetlenie účinkov homeopatík. Najznámejšou teóriou je predpoklad o „pamäti vody“, ktorá si vďaka svojmu zloženiu zapamätá informáciu o pôvodnej látke aj po nariedení roztoku. O „pamäti vody“ sa hovorí aj v súvislosti so psychotronikou. Psychotronici pozorovali jav, že ak dali za fľaštičku so svätenou vodou niekoľko fľašiek s obyčajnou vodou a zoradili ich za seba, voda vo všetkých fľaštičkách vykazovala vlastnosti svätenej vody. Nech je to už tak, či onak, nech nám vedci dokazujú čokoľvek, ak máte dobré skúsenosti s používaním homeopatík, neváhajte a užívajte ich ďalej. Veď je jedno, či vás vyliečia s placebo-efektom, alebo bez neho.
.