Podľa najnovších odhadov, ktoré boli uverejnené v publikácii IDF Diabetes Atlas, má v súčasnosti cukrovku na svete okolo 382 miliónov ľudí. Odhaduje sa, že do roku 2035 tento počet stúpne na 592 miliónov. „Tieto čísla sú alarmujúce a vyžadujú okamžitú akciu. Vo väčšine prípadov je možné vzniku cukrovky 2. typu zabrániť alebo aspoň oddialiť jej nástup o niekoľko rokov zdravým životným štýlom a úpravou životného prostredia,“ povedal na úvod tlačovej konferencie prezident Slovenskej diabetologickej spoločnosti Doc. MUDr. Emil Martinka, PhD., a dodal: „V súčasnej dobe vieme významne zredukovať aj dôsledky cukrovky. K tomu je však potrebná spolupráca pacienta a zabezpečenie vysokého štandardu starostlivosti všetkými zúčastnenými stranami.“
Svetový deň diabetu si pripomíname každoročne 14. novembra. „V tento deň má narodeniny Frederick Banting, ktorý spolu s Charlesom Bestom objavil inzulín. Ide o kampaň Medzinárodnej federácie diabetu (IDF), ktorej cieľom je z celosvetového hľadiska zvýšiť povedomie o riziku cukrovky,“ približuje vedecký sekretár Slovenskej diabetologickej spoločnosti (SDS) MUDr. Vladimír Uličiansky. Rôzne kampane Medzinárodnej federácie diabetu súvisiace s cukrovkou prebiehajú už od roku 1991. Hlavnou témou tohtoročného Svetového dňa diabetu je „Zdravé stravovanie a cukrovka“ s myšlienkami: „Výber zdravej stravy patrí medzi jednoduché rozhodnutia“, „Zdravé stravovanie: urob správny výber“ a „Zdravé stravovanie začína raňajkami“.
Cukrovka, lekársky diabetes mellitus, je choroba látkovej premeny. Jej najvýraznejším prejavom je zvýšenie cukru v krvi. Pri cukrovke okrem nedostatočnej premeny cukrov v organizme dochádza tiež k poruche spracovania tukov, bielkovín, minerálnych látok a vody. „Zvýšené hodnoty krvného cukru v priebehu rokov vedú k poškodeniu ciev, čo vedie k vzniku komplikácií, ktoré často cukrovku sprevádzajú. Poškodenie malých ciev (mikroangiopatia) sa prejavuje zhoršením zraku, poškodením funkcie obličiek a nervov. Zmeny na veľkých cievach (makroangiopatia) zase zapríčiňujú nedokrvenie srdca, mozgu a končatín. V dôsledku chorobných zmien v niektorých prípadoch môže dôjsť k slepote, zlyhaniu obličiek, k bolestiam a infekcii dolných končatín s nutnosťou amputácie, k srdcovému infarktu, či k mozgovej príhode,“ vysvetľuje MUDr. Zuzana Némethyová, CSc., hlavná odborníčka MZ SR pre odbor diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy. Medzi varovné príznaky cukrovky patrí časté močenie, zvýšený smäd, pocit hladu, rýchly úbytok hmotnosti, únava, nedostatok pozornosti a psychickej koncentrácie, zhoršenie zraku, svrbenie tela, opakované infekcie - hlavne močových ciest, zlé hojenie rán, tŕpnutie rúk a nôh.
Výsledky nedávnej štúdie NEFRITI, ktorú zrealizovala Slovenská diabetologická spoločnosť na vzorke viac ako 2500 dospelých pacientov s diabetom na Slovensku, odhalili, že najčastejší pacient s cukrovkou u nás je žena (54%) vo veku 62 rokov, s diabetom 2. typu (93%) s trvaním ochorenia asi 10 rokov, s obezitou, hypertenziou a dyslipidémiou. Výskyt vysokého krvného tlaku (82%) a vysokého cholesterolu (77%) je pritom častejší, než uvádzajú oficiálne štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), pričom u pacientov s cukrovkou 2. typu je výskyt týchto ochorení asi dvojnásobný v porovnaní s cukrovkou typu 1. Výskyt mikrovaskulárnych aj makrovaskulárnych komplikácií je tiež vyšší, ako uvádzajú štatistiky NCZI. „Slovenský pacient s diabetom je teda vysoko rizikový aj z hľadiska kardiovaskulárnych komplikácií“ uviedol Doc. MUDr. Emil Martinka, PhD., prezident Slovenskej diabetologickej spoločnosti.
Z prieskumu NEFRITI vyplýva, že podiel pacientov s diabetom 2. typu je u nás zrejme výrazne vyšší, než si doteraz odborníci predstavovali a tvorí až 93% všetkých prípadov diabetu. Výskyt tohto typu cukrovky narastá rýchlejšie než výskyt diabetu typu 1. Spomedzi pohlaví medzi pacientmi na Slovensku mierne prevládajú ženy, a to najmä medzi diabetikmi 2. typu. Vyšší podiel mužov je len pri špecifickom type diabetu. „Priemerné hodnoty glykemickej kontroly, krvných tukov a krvného tlaku, teda tie, ktoré vieme ovplyvniť liečbou, zodpovedajú priemeru v krajinách Európy, alebo sú dokonca lepšie. Na týchto relatívne priaznivých výsledkoch sa podieľa najmä adekvátne využívanie antidiabetickej hypolipidemickej, antiagregačnej a antihypertenzívnej liečby. Je to aj vďaka liekovej politike s dobrou dostupnosťou aj najmodernejších liekov pre liečbu diabetu, ktorá je na Slovensku v priemere lepšia než v okolitých krajinách, čo je pozitívom, ktoré SDS oceňuje smerom k MZ SR a zdravotným poisťovniam,“ zhodnotil doc. Martinka. Na druhej strane, parametre, o ktorých rozhoduje pacient samotný, ako je telesná hmotnosť, obezita a fajčenie sú horšie než v krajinách Európy. Podľa doc. Martinku sú veľké rezervy najmä v spolupráci pacientov, kde zlepšenie životného štýlu často prináša výsledky porovnateľné s najúčinnejšími liekmi.
Štúdia NEFRITI tiež ukázala, že výskyt komplikácií diabetu (postihnutie očí, obličiek, nervov) je síce vyšší než uvádzajú oficiálne štatistiky NCZI (vo väčšine zhruba dvojnásobne), nepresahuje však výskyt v okolitých krajinách a v niektorých prípadoch je dokonca nižší. „Aj tu však vidíme viaceré rezervy, ktoré by sa dali odstrániť a prognózu a kvalitu našich pacientov ešte zlepšiť. Prispela by k tomu edukácia a štandardizácia vyšetrení na diabetologických ambulanciách. Bolo by vhodné, aby poisťovne viac komunikovali s odbornými spoločnosťami, viac investovali do edukácie pacientov. Aj prieskumy SDS ukázali, že výskyt mnohých komplikácií by bolo možné výrazne zredukovať a eliminovať ich dôsledky, ak by sa pravidelne realizovali vyšetrenia zamerané na ich včasné rozpoznanie. To je však možné len za predpokladu, že všetky takéto vyšetrenia budú zdravotné poisťovne lekárom aj uhrádzať. Ak by sa tieto dva problémy vyriešili, mohlo by sa riziko komplikácií významne znížiť,“ hovorí doc. Emil Martinka.
Zvláštnu pozornosť je podľa odborníkov potrebné venovať pacientom, u ktorých sa rozvíja diabetická nefropatia - poškodenie obličiek. Podľa prieskumu NEFRITI sa diabetická nefropatia vyskytuje asi u 25% pacientov, teda takmer 2,5-krát častejšie, než uvádzajú oficiálne štatistiky a jej výskyt je podobný ako v iných krajinách Európy. Prieskum ukázal, že s progresiou tejto komplikácie stúpa výskyt všetkých mikrovaskulárnych aj makrovaskulárnych komplikácií diabetu. Obzvlášť výrazný je nárast syndrómu diabetickej nohy s defektom, amputácií, ischemickej choroby srdca, srdcového zlyhávania, cievnej mozgovej príhody, akútneho koronárneho syndrómu, očných komplikácií, aj neuropatie. „Tento fakt zdôrazňuje potrebu pravidelného monitorovania obličkových funkcií u pacientov s cukrovkou,“ uzatvára doc. Martinka.
