Pod vplyvom „lacnoviek“ z cestovných kancelárií, ktoré lákajú na zájazdy do Chorvátska, Gran Canarie a na talianske pobrežie my došlo, že krásnych miest je na svete tisíce, ale na Hawaii celé generácie domorodcov navibrovali taký vzduch, vďaka  ktorému ste svieži vo dne aj v noci a  dobrá nálada vás neopúšťa. Stále sa vám zdá, že na tomto mieste bol určite kedysi raj. Jeho stopy sú všade okolo vás. To, čo na Hawaii nenájdete nikde.

Cesta je umorná a bez acylpirínu v prípade abstinentov, alebo whisky  pre tých ostatných, sa nedá prežiť. Človek začne túžiť, aby mu narástli krídla, aby mohol predbehnúť to pomalé lietadlo. Všetko ostatné však stojí za to. Šťastím je už to,  že dnes na Havaji neskončíte ako James Cook, ktorému vďačíme za objavenie tejto pozemskej nadpozemskej  krásy. Jeho hlava totiž skončila na kole. Moja síce zostala na hlave, ale neveriacky sledovala oči imigračného úradníka, ktorý mal moc poslať ma po prílete bez vysvetlenia domov. Havaj patrí Amerike a platia tu jej zákony. Bola som rozhodnutá, že ak nedostanem vstupnú pečiatku, pohryziem úradníka do ruky  a budem tvrdiť, že som besná. Mesiac ma budú musieť pozorovať. Zatiaľ sa pozviecham na ďalší let. Nič sa nestalo, som na ostrovoch snov a viem, že počasie ma už nemôže prekvapiť. Na Havaji je totiž vždy pekne. Možno preto sa tu ľudia na seba usmievajú, na krku majú kvetinové vence, ulice brázdia autá bez striech a lenivých turistov prevážajú šesť metrov dlhé taxíky, ktoré majú nápis Hokele. Doteraz som nezistila, čo to znamená. Jediné, čo by ma vyviedlo z rovnováhy je, ešte činná sopka Kilauea, ktorá mení vzhľad ostrova. Za môjho pobytu sa nerozzúrila, za čo som jej dodnes vďačná. Cestu do pekiel som napriek tomu zažila. Ak navštívite kráter s poetickým menom Halemaumau  na hlavnom ostrove Havajských ostrovov Hawaii pochopíte o čom hovorím. Pekelné ohne, chladnúca láva, rachot a všetky ostatné pekelné atribúty vám vytvoria dokonalú kulisu, v ktorej môžete rozjímať nad svojimi hriechmi a prijať účinné opatrenia na ich odčinenie. Ja som sa rozhodla, že už budem verná. Rovnako som prisahala na všetkých svätých, keď som si zaplatila výhliadkový let nad mestom. So mnou sa viezol jeden malý Japonec so svojím fotoaparátom a kamerou. Bol šťúply a tak sme sa pekne dopĺňali. Vyplnili sme priestor za pilotom aeroplánu a tešili sme sa na zážitok. Japonec si čosi priplatil. Až vo vzduchu som zistila, čo. Pilot vybral dvere, aby pánko mohol lepšie kamerovať Pearl Harbor, biely bod histórie japonského vojenského umenia. Takmer som zošalela od strachu, že ma v nakrúcacom afekte vytlačí z miesta. Prežila som. Potom som sa rozhodla, že ďalšie dobrodružstvá zažijem bez cudzej pomoci. Prenajala som si / nie veľmi draho/ nádherné červené Porsche a navštevovala som pláže jednu za druhou. Všetky sú najkrajšie. Žltá, zelená aj červená. Objavila som aj takmer bielu. A voda? To sa nedá slovami opísať, masáž vĺn, spev peny, pantomíma podvodného sveta, koncert vtákov a cena pre víťaza zlaté slnko na azúrovej miske. Neviem opísať vzduch. Jeho chuť, vôňa, farba a sýtosť sa dá nazvať ambróziou.
Aloha
Ak chcete prežiť na Havaji naučte sa slovo Aloha. Vystačíte s ním pri styku so všetkými dobrými ľuďmi. Nie je to iba pozdrav, je to vyjadrenie životnej filozofie pôvodného obyvateľstva. Vyjadruje pohodu, radosť, bozk, lásku, porozumenie, úsmev, šťastie, radosť zo života, pomoc, ochotu, krásu...
Aloha je ako tao. Je to všetko a súčasne sa nedá preložiť. Aloha na vás striehne na každom kroku. V novinách, na budovách, na recepcii, v kvetinárstve, na pláži. Keďže som aloha pochopila spontánne, vôbec mi neprekážalo, že moja batožina blúdi niekde po parížskom letisku, kým ja som u na Havaji. Prišla o štyri dni. Aloha. Jediný problém bol, že kým na ulici boli samí  plnoštíhli ľudia, v obchodoch mali iba číslo 38. Obchody aspoň v Honolulu, sú zväčša značkové a ceny nekresťanské. Pravda je, že domorodci určite nakupujú inde, nepodarilo sa mi zistiť kde a za koľko. Za celé tri týždne som neobjavila ani jeden „sekáč“. Aspoň v Honolulu. Inde som ho nehľadala. Honolulu je hlavné mesto ostrova Oahu. Je to obrovské veľkomesto s mrakodrapmi a zabehaným americkým spôsobom života. Až do chvíle, kým nezablúdite na pláž, alebo nehodíte reč s domorodcom. Srdečnejších ľudí som dávno nestretla. Zaujímavosťou Honolulu je jediný kráľovský palác v Amerike. Patril kráľovi Kamehamehovi 1.
Odísť z Havaja a nepozrieť si vystúpenie hula show sa nedá. Brušný tanec je v podaní Havajčaniek tak erotický, že dobyvatelia ho zakázali len čo vstúpili na ostrov. V turistických príručkách sa tvrdí, že to, čo dnes ponúkajú tanečníci, je jeho oderotizovaná podoba. No neviem. Skôr to vyzeralo na preerotizovanú, vášnivú, šialenú, úžasnú podobu. A vedia to tu takmer všetky dievčence. Za doláre vás to dokonca naučia. Vraj je to zdravé./ Manžel potvrdil./
Waikiki
Waikiki je raj surferov a vychýrená preplnená pláž. Úžasné je pozorovať surfujúcich. Len tak z ničoho nič, zo surfom  pod pazuchou vkročia do mora, zohnú sa, akoby chceli zistiť, či je teplá  a už sa vezú vo vlne ako z rozprávky. Stoja uprostred nej a vy máte pocit, že ste navštívili cirkus s jeho najkrajšími atrakciami.
Za pohľad stoja aj vodopády Akaka Falls, ale aj ostatné prírodné krásy, ktoré hýria neskutočnými farbami v tých najsýtejších odtieňoch. Tu nič nie je bledé. Slnko, voda, kvety, ľudia, nápoje, ananásová zmrzlina zo sviežeho ovocia, vlasy domácich krások, oči Havajčanov, to všetko je sýte, plné, jasné, príťažlivé. A nad tým všetkým sa skvie tá najtyrkysovejšia obloha. Spomínam na Hawaii a zdá sa mi, že tá cesta lietadlom predsa len nie je až taká úmorná. Rada by som ju prežila znova.