O tom, že jedlo je liek, sme sa mali možnosť všetci presvedčiť v živote už všetci. Poznáme pocit, kedy nemôžeme vstať ani rozmýšľať, len čo sa prejeme, vieme čo robí s psychikou bulímia a anorexia, vieme ako podráždene reaguje hladný človek, aký zahlienený organizmus majú milovníci mlieka a syrov, koľko kamienkov majú šalátožrúti a príčinou čoho všetkého je obezita. Zdá sa, že teória je nám všetkým jasná . Horšie je to s praxou.
Pomôckou by nám mohla byť čínska kuchyňa, ktorá od svojho vzniku prikladá jedlu inú hodnotu ako naplnenie žalúdka, alebo prísun energie. Na rozdiel od západných dietetikov, ktorý hľadajú v potravinách džauly, enzýmy, vitamíny a glycidy, Číňanom stačí vedieť, či jedlo jin alebo jang a potom už podávať na stôl jedlá tak, aby tieto dve hodnoty boli neustále v rovnováhe, alebo aby boli v prevahe tam, kde ich má konzument nedostatok. Celé tisícročia si čínski lekári všímali a zaznamenávali chute, farby , tvar – čiže konzistenciu a čerstvosť jednotlivých potravín vo vzťahu k ľudským chorobám. Vznikla z toho hotová veda, ktorá mapuje vzťahy medzi jednotlivými potravinami a orgánmi ľudského tela.
Číňania chápu každú chorobu ako narušenie jemnej rovnováhy v tele, ktorá je u každého iná, daná dedičnosťou, temperamentom, vekom, prácou, ktorú vykonáva a miestom , kde žije. Preto nepoznajú masovú diétu, ale každú úpravu stravy šijú na mieru. To, čo platí pre nich platí samozrejme aj pre nás, len si to nechceme uvedomiť, alebo z toho robíme hit, za ktorý treba zaplatiť veľké peniaze. V Európe už existuje celý rad lekárov, ktorí do svojho štúdia zahrnuli tlsté zväzky čínskych dietetikov a svojim pacientom odporúčajú liečiť sa jedlom. Navyše jedlom vykonávať preventívne opatrenia, aby sa človek nemusel liečiť. Tí, čo to robia, nemajú problémy so starnutím, ich myseľ aj telo ostávajú do pozdnej staroby svieže, bez bolesti, schopné slúžiť ako chrám nášho ducha. Medzi nich patrí aj taliansky lekár - profesor Bruno Lazari, ktorý zahrnul čínsky pohľad na výživu do svojich prednášok. Hoci kompletný systém, je vlastne neprenosný a na Západe nemá podmienky ani tradíciu, základné poučky z neho vyplývajúce sú univerzálne..
Príkladom môže byť dôraz na dostatok zeleniny. Mali by sme ju jesť aspoň štyri razy denne, vždy čerstvú, pretože akákoľvek úprava skladovanie, konzervovanie, mrazenie, pečenie, varenie, nakladanie, alebo zohrievanie v mikrovlnke je škodlivé a mení hodnotu konzumovaného jedla. Zelenina je jin, treba k nej preto vždy podávať čosi jangové napríklad ryžu. Najlepšie nelúpanú, lebo jej šupka sa stará o prirodzenú očistu našich čriev. Mimoriadny význam má aj to, čo pijeme po jedle, koľko toho vypijeme, po akom čase a akej teploty. Studené nápoje sú po jedle podľa čínskej kuchyne úplne zakázané, lebo spomaľujú trávenie, to isté platí o zmrzline po jedle. Rovnako sú zakázané džúsy z čohokoľvek. Jednak prekysľujú organizmus a jednak je barbarstvom ovocie lisovať. Neznalosťou a hrubou chybou je jedenie potravín kovovým príborom. Vrcholom je hliník.
Nemusíme mať na obed žraločie plutvy - u nás má skôr tradíciu losos, či pstruh /všetky povzbudzujú vitalitu /, lastovičie hniezda nahradia orechy v mede / tiež povzbudzujú činnosť mozgu/ a podobne. Dôležité je, aby sme jedlo prijímali ako dar, liek, prevenciu, vec nad ktorou treba rozmýšľať, brať ho vážne.
A čo je ešte dôležitejšie, treba si uvedomiť, že jedlo je aj nositeľom odpadu, toxínov, ktoré sa v našom tele ukladajú, ale o tom, až nabudúce.