O užitočnosti ražnej múky a negatívach tej pšeničnej sa hovorí čoraz častejšie, ale len málokto vie, čo je podstatou problému. Jedným z najdôležitejších faktorov je lepok, zmes bielkovín obsiahnutých vo vnútri obilných zŕn, ktorá môže za to, že hlavne jemne vymletá pšeničná múka cesto pekne viaže a pečivo z nej je nadýchané a kypré. Bohužiaľ pribúda ľudí, ktorí sú na tento lepok citliví či dokonca alergickí a niektoré nové štúdie potvrdzujú, že vlastne škodí všetkým. Okrem iného zanáša črevné steny. Lepok obsahuje aj múka ražná, ale tá je iného zloženia, takže neškodí toľko. Preto aj cesto z výlučne ražnej múky zle kysne a musí sa piecť vo forme, pretože sa rozteká.

Okrem lepku dnes nadobúdajú na dôležitosti ešte tzv. lektíny, čo sú tiež látky bielkovinovej povahy, ktoré sú ale naopak zastúpené v obale zŕn. Ich pôvodným poslaním bola ochrana semien pred pôsobením plesní a iných škodlivých faktorov. Nedávno sa však zistilo, že lektíny obsiahnuté v pšeničnej múke (celozrnná pšeničná múka ich obsahuje najviac) sa v organizme viažu na inzulínové receptory a prispievajú tak k vzniku cukrovky II. typu. Vďaka tomu sa inzulín ako nosič glukózy, t.j. zdroj energie, nemôže v tele naviazať na bunky a odovzdať im energetickú dávku. Koluje v tele a odbúrava sa, kým nevyužitá glukóza sa mení v pečeni na tuk, ktorý sa ukladá v tkanivách. Druhotným javom je obezita. Avšak vzniká tu ešte jeden nebezpečný efekt - bunky, ktoré nedostali požadovanú energiu, pretože ich inzulínové receptory blokujú, začínajú hladovať a vysielajú do mozgu núdzový signál. Výsledkom je ďalší prísun inzulínu do krvi nesúceho glukózu. Takže sa rodí zvláštny druh závislosti, okrem iného aj na konzumáciu jemného pečiva z pšeničnej múky.
Ako sa z tejto závislosti vymaniť? Pozvoľna začať zaraďovať do jedálnička výrobky z ražnej múky. Ideálnym pečivom z ražnej múky, ktorého jedinečné vlastnosti využívali už Vikingovia na svojich dlhých morských (a dobyvačných) výpravách pred viac ako 1000 rokmi, sú knäckebroty.