Ingrediencie:
WWW.MOLEKULARNICATERING.CZ
paradajky 500g
šalátová uhorka 500g
paprika 500g
soľ 5g
cukor 10g
ocot 20g
balkánsky syr 50g
plátková želatína 10 plátkov
šľahačková fľaša
šľahačkové bombičky NO2
Pracovný postup:
Umytú zeleninu odšťavíme v odšťavovači, prípadne rozmixujeme na riedku kašu spolu s balkánskym syrom. Všetko precedíme cez jemnú látku. Precedenú šťavu ochutíme soľou, cukrom a octom. Pätinu tekutiny zahrejeme na 60 stupňov a rozpustíme v nej vopred namočené plátky želatíny. Zahriatu šťavu so želatínou zmiešame so zvyškom šťavy a všetko vlejeme do šľahačkovej fľaše. Po vychladnutí, fľašu uzavrieme a naplníme ju dvoma bombičkami s NO2. Všetko vychladíme a môžeme podávať.
Tento postup sa dá použiť aj na iné produkty s použitím iných ingrediencií – napríklad Mojito v pene.
Z histórie molekulárnej gastronómie
Prvé zmienky o molekulárnej kuchyni sa datujú od roku 1988. Jej základy položili fyzici
Nicholas Kurti a Hervé This z Oxfordskej univerzity. Molekulárna gastronómia má dokonca svoje organizácie v Argentíne, Švajčiarsku a Španielsku. Najväčší rozvoj tohto nového oboru je v súčasnosti vo Francúzsku.
Veda o jedle však nie je novinkou konca minulého storočia. Pokiaľ sa pozrieme do histórie, tak už v druhom storočí pred našim letopočtom používal neznámy kuchár váhu k tomu, aby zistil, či je fermentované mäso ľahšie ako čerstvé. Svoje poznatky si zapisoval na zvitky papyrusu, ktorý neskôr objavili. Táto, pre nás, dnes banálna vec, však bola inšpiráciou pre ďalších vedcov, ktorí sa začali o jedlo viac zaujímať. V posledných rokoch sa vedci zameriavajú tiež napríklad na výživové hodnoty, obsahy sacharidov, tukov a ďalších látok.
Od doby založenia je molekulárna kuchyňa rozvíjaná mnohými svetovými šéfkuchármi. Tu sú aspoň niektorí z nich: Grant Achatz, Richard Blais, Heston Blumenthal.