Juliette Binocheová

Na svet prišla 9.3.1965 v Paríži. Pochádza z umeleckej rodiny a to, že zdedila talent po predkoch sa ukázalo už v rannom detstve. To bola tá krajšia stránka jej detstva. Tá horšia bola, že jej rodičia si prestali veľmi skoro po jej narodení rozumieť a po období hádok, obviňovania a úletov sa napokon rozhodli požiadať o rozvod. Malá Juliette veľmi trpela týmto rozhodnutím, pretože rovnako milovala svojho ocka sochára  ako svoju matku herečku. Našťastie tu bol talent, štetce a farby. Svoje zúfalstvo si pár rokov roztavovala v obrazoch. V sedemnástke objavila v sebe aj matkine gény, odhodila paletu a vrhla sa na herectvo. Začala poctivo návštevou rôznych škôl, kurzov a akadémií, ale ani jedna z foriem štúdia herectva ju neuspokojovala. Prvú skutočnú radosť z herectva zažila vo svojom debutovom filme Liberty Bewlle, neskôr zbierala ocenenia a uznanie kritiky s gráciou a prirodzenosťou vlastnou Parížankám. Hoci jej prvé filmy nepriniesli svetovú slávu, nenakrútila ani jeden prepadák a nestala sa  ani raz hrdinkou lacných afér. Počas nakrúcania sa zoznámila s režisérom Léom Caraxom, ktorý sa stal jej oporou doma i pri práci. Léo si veľmi vážil jej herecké umenie a preto jej často dával hlavné úlohy. Medzi najkrajšie patrí tá vo filme Milenci z Pont-Neuf. Julietta ho nechcela sklamať a tak sa kvôli úlohám učila spievať, tancovať, hrať na hudobné nástroje, jazdiť na koni, na vodných lyžiach, chudla, tlstla, menila farby vlasov, čítala klasiku, recitovala. Napriek úžasnej symbióze aj ich láska po čase vychladla a Juliette ostala sama. Nastal čas obzrieť sa po nových mužoch a nových režiséroch.

Tri lásky a dosť

Vtedy sa stretla s   Krystofom Kieslowskim a stáva sa hrdinkou trilógie, v ktorej hrá ženu, čo prišla pri havárii o muža aj o dieťa.. Nová láska jej dala nový rozmer, jej vyzreté herectvo bolo opäť ocenené viacerými cenami, vrátane ceny Cézara od francúzskej Filmovej Akadémie, ktorú si mimoriadne váži. Profesionálny život je naďalej vydarený, ale láska opäť škrípe. Rozchádza sa s poľským priateľom a útechu hľadá v náručí profesionálneho potápača Andre Halleho. V septembri 1993  sa stáva matkou. Malý  Raphael Halle ju na rok vyradil z profesionálneho života, čo jej plne vynahradil svojou prítomnosťou a jej aj tak krásnu tvár vybavil novým nežným čarom. Bolo natoľko výrazné, že si ho všimli aj zástupcovia kozmetického koncernu  Lancome. V roku 1995 uzatvára s nimi kontrakt na milión dolárov. Práca pre nich  jej zabrala dohromady dva týždne. Zdá sa, že jej Raphael priniesol šťastie. V roku 1996 jej režisér Anthony Minghella prináša rolu zdravotnej sestry vo filme Anglický pacient . Výsledkom je Oscar. Hollywood ležal útlej Francúzske pri nohách a očakávalo sa, že aj táto star napokon zakotví v meste hviezd a svoje umenie odovzdá do daru americkému filmovému priemyslu. Podľa hesla: Kde sú peniaze , tam je sláva. Omyl. Naďalej si vyberá úlohy, bez ohľadu na honorár , podľa svojho presvedčenia a nerobí jej problém odmietnuť Stevena Spielberga, aby si mohla zahrať vo francúzskom filme André Techiného  Alica a Martin. V decembri 1999 sa opäť stáva matkou tentoraz dcérky Hannah, v roku 2001 je opäť nominovaná na Oscara. Tentoraz to nevyšlo. Vôbec jej to neprekáža. Pre ňu sú najdôležitejšími vecami na svete jej blízki, jej fanúšikovia a pocit, že do toho , čo robí, vkladá celé srdce.